Od pražskej prezentácie gongchao.org nás delí týždeň, do tých v Brne a Bratislave zostávajú takmer dva. Ako ďalší predkrm ponúkame prvú časť prekladu celkom nového, dlhšieho textu kolektívu gongchao.org. V tejto časti autori predstavujú spoločnosť Foxconn, opisujú jej výrobný model a manažérsky prístup, osvetľujú kompozíciu jej zamestnancov a všímajú si aj stratégie, ktorými firma i čínsky štát reagujú na najnovšiu vlnu odporu pracujúcich.
1 Úvod
Foxconn je najväčším zmluvným výrobcom elektroniky na svete. Vo svojich veľkých továrňach v Číne i inde vyrába pre Apple, Sony, Google, Microsoft, Amazon a ďalšie značky. Pracujúci vo Foxconne sú iOtroci, ktorí čelia otrasným pracovným podmienkam a vyrábajú naše komunikačné nástroje ako iPhone, elektronické čítačky Kindle či herné konzoly Playstation.
V roku 2010 otriasla čínskymi továrňami Foxconnu séria samovrážd, ktorá pritiahla celosvetovú pozornosť. Pod tlakom verejného rozhorčenia Foxconn prisľúbil, že zlepší pracovné podmienky a zvýši mzdy. Situácia sa však odvtedy nezlepšila: Foxconn zrýchlil presun tovární do čínskeho vnútrozemia, zamestnáva študentov-praktikantov ako „ešte lacnejšiu“ prácu, zametá pod koberec pracovné úrazy, aby ušetril peniaze, a naďalej využíva militaristický manažérsky režim.1
Robotníci vo Foxconne však zďaleka nie sú nemými obeťami vykorisťovania a represie. Popri každodenných formách odporu voči tempu pásovej výroby tiež viedli štrajky a búrili sa počas nepokojov.
2 Výroba štíhla ako kobra
Zmluvní výrobcovia sú spoločnosti, ktoré ponúkajú svoje produktívne kapacity značkám, čo nemajú vlastné fabriky. Tento systém vznikol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia a uchytil sa nielen v elektrotechnickom, ale aj textilnom a obuvnom priemysle. Mnohé takéto fabriky sa nachádzajú v špeciálnych ekonomických zónach krajín, v ktorých sú nízke mzdy – v Ázii, v Latinskej Amerike a vo východnej Európe.
Od osemdesiatych rokov Foxconn vyrástol z malého subdodávateľa na najväčšieho výrobcu na svete, ktorý len v Číne zamestnáva vyše milióna robotníkov. Vo fabrikách s desiatkami, ba dokonca stovkami tisícov zamestnancov, ktoré sa nachádzajú v čínskych priemyselných centrách (napr. v mestách Shenzhen, Kunshan, Taiyuan, Hangzhou, Chengdu, Zhengzhou, Langfang) Foxconn zaobstaráva takmer všetky procesy vývoja a výroby elektronických produktov. Kapacity firmy pokrývajú výrobu „low-tech“ súčiastok i montáž „high-tech“ produktov. Foxconn postupne vyvinul výrobný systém, ktorý sa považuje za príklad pre globálne výrobné reťazce a pre továrne produkujúce pre svetový trh.
3 Jednoducho vykorisťovanie
Anglický výraz „iSlave“ by sa mohol písať aj „I slave“.2 Tento termín vyjadruje otročenie pre šéfa, podrobenie kapitalistickému vykorisťovaniu a násilnému továrenskému režimu vo veku internetu. Pracovné podmienky vo Foxconne sú charakteristické:
- tayloristickým pracovným procesom na výrobných linkách a pracovných doskách,
- systémom zmien s povinným a čiastočne nezaplateným nadčasom,
- prísnym a často despotickým dozorom,
- vysokou rýchlosťou a intenzitou práce,
- nebezpečným pracovným prostredím (nebezpečné stroje, ale aj jedovaté látky), ktoré vedie k úrazom a chorobám z povolania3.
K autoritárskemu štýlu manažmentu patria prísne kontroly, tvrdé tresty za najmenšie „priestupky“, telesné prehliadky firemnou bezpečnostnou službou atď. Preľudnené ubytovne, v ktorých býva väčšina robotníkov, sú predĺženou rukou dielne a výrobnej linky. Majú strážené brány, povinnú účasť obyvateľov na upratovaní, a izbový poriadok, na základe ktorého jednu miestnosť vždy obývajú zamestnanci z rôznych dielní a zmien. To vedie k izolácii, nedostatku spánku a konfliktom medzi robotníkmi. Ide o politiku Foxconnu, ktorej cieľom je rozdeliť pracujúcich a zabrániť kolektívnemu odporu.
4 Najsamlacnejšie
Väčšinu pracovníkov vo výrobe tvoria migranti od 16 do 25 rokov, pričom šesťdesiat percent z nich sú muži.4 Zvyčajne zarábajú od 1 300 do 2 300 renminbi mesačne (vrátane nadčasov; 160 až 280 €). Táto mzda je síce vyššia ako regionálna minimálna mzda stanovená zákonom, no stále nepostačuje na usadenie sa v meste, založenie rodiny a vôbec žitie života, po ktorom títo robotníci túžia.
Aby prekonal obmedzenia zákonníka práce, najmä predpísanú minimálnu mzdu, Foxconn každoročne zamestnáva desiatky tisícov 16- až 18-ročných študentov z technických škôl ako tzv. praktikantov.5 Školy ich často nútia pracovať vo Foxconne v rámci vzdelávania. Formálne sú na odbornej praxi a získavajú pracovné zručnosti, no v skutočnosti pracujú na výrobných linkách popri iných zamestnancoch – no za nižšie mzdy. Môžu ich tiež ľahko prepustiť bez nároku na odstupné. Títo študenti slúžia ako flexibilná rezervná armáda pracujúcich, ktorú využívajú aj mnohé iné firmy v Číne.
5 Vzdor a vzbura
Príbeh iOtrokov je príbehom vykorisťovania a represie, ale aj každodenného odporu a bojov. V nich ide o kapitalistickú nadvládu nad pracujúcimi a kontrolu nad výrobou, o intenzitu práce a jej rýchlosť (výroba výmenných hodnôt), ako aj o kvalitu vyrobených tovarov (výroba úžitkových hodnôt).
Robotníci Foxconnu sa sťažujú na celý rad problémov: nízke mzdy, brutálne tempo strojov, nezmyselnosť a nudnosť práce, nebezpečné pracovné prostredie, despotickí nadriadení, preľudnené ubytovne. Foxconn prirovnávajú k väznici, jeho jedáleň k chlievu. Nenávidia každodenné vyčerpanie pri práci a po nej. Hovoria napríklad, že „Ak zostaneš vo Foxconne pridlho, zblbneš z toho!“. Alebo: „Foxconn ma zradil, takže nemám dôvod ho šetriť“.6
Okrem toho, že „volia nohami“ – Foxconn má vysokú mieru fluktuácie –, pracujúci využívajú každodenné formy odporu ako je sabotáž či spomalenie práce. Niekedy sa zapájajú do kolektívnych bojov, akými boli napríklad štrajky v továrenských komplexoch v Zhengzhou v októbri 2012 a vo Fengchengu v januári 2013. Tam, kde takýmto formám boja zabránil militaristický režim Foxconnu, došlo k nepokojom, ako napríklad v Chengdu v júni 2012 alebo Taiyuane v septembri 2012.7
6 Vyriešiť nevyriešiteľné
V mnohých čínskych priemyselných centrách sa počet bojov migrantských pracujúcich zvyšuje od začiatku minulého desaťročia. Prvý vrchol dosiahol počas štrajkovej vlny v autopriemysle v lete 2010. Spoločnosti boli prinútené zvýšiť mzdy. Dôležitým faktorom je tu aj to, že Komunistická strana Číny (KS) sa obáva destabilizácie svojej nadvlády. Preto v období rokov 2006 – 2011 medziročne zvyšovala zákonné regionálne minimálne mzdy priemerne o 12,5 percenta. Predpokladá sa, že do roku 2015 by mzdy mali ďalej každoročne rásť o aspoň 13 percent.8 Po sérii samovrážd v čínskych továrňach v roku 2010 bol Foxconn pod tlakom verejnosti a zvýšil mzdy. Zároveň však znížil prémie a príplatky za nadčasy. Zrýchlil tiež presun výroby z pobrežného juhovýchodu Číny do vnútrozemia, kde sú mzdy až o 50 % nižšie. Využil pritom súťaženie regiónov a municipalít o investície a získal rozsiahlu finančnú podporu od štátu. Zároveň vytrvale investuje do nových strojov a technológií. Zatiaľ však nie preto, aby nimi ľudskú prácu nahrádzal, ale preto, aby znížil potrebnú kvalifikáciu, prácu ešte viac znehodnotil a zdokonalil jej podrobenie tempu stroja. No ani priestorový, ani technologický korektív nevyriešili to, čo sa vyriešiť nedá. Po roku 2010 sa väčšina ohlásených bojov odohrala práve v nových továrňach, postavených na zelených lúkach.
(Dokončenie v druhej časti.)
Poznámky
1 K tomuto záveru dospel výskumný projekt o Foxconne, ktorý dokumentuje publikácia Pun Ngai, Lu Huilin, Guo Yuhua, Shen Yuan: Wo Zai Fushikang („Ja vo Foxconne“), Peking 2012. Nemecký preklad tejto knihy vyšiel v marci 2013: iSlaves – Ausbeutung und Widerstand in Chinas Foxconn-Fabriken („iOtroci – Vykorisťovanie a odpor v čínskych fabrikách Foxconnu“).
2 (Pozn. prekl.: „iSlave“ znamená doslova „iOtrok“. Keďže výraz slave môže byť podstatným menom i slovesom, rozdelením na „I slave“ dostaneme „Ja otročím“.) Anglické slave pochádza zo starofrancúzskeho sclave, z latinského sclavus a gréckeho sklábos. Grécky výraz pochádza z etnonyma „slav“. Vo vojnách na počiatku stredoveku bolo zajatých a zotročených množstvo Slovanov (pozri Slave na anglickej Wikipedii). Malé „i“ vo výrazoch iPhone alebo iPad znamená „internet“, ale zároveň označuje jednotlivca, indivíduum ako anglické „I“ („ja“). Pozri o tom quora.com.
3 Viac informácií nájdete na gongchao.org. Na YouTube je zaujímavý rozhovor s bývalou zamestnankyňou Foxconnu.
4 To je novinka posledného desaťročia. Predtým drvivú väčšinu pracujúcich tvorili ženy, no v dôsledku nedostatku pracovnej sily v priemyselných centrách, najmä v delte Perlovej rieky, začal Foxconn najímať viac mužov.
5 Praktikanti tvorili v roku 2010 až 15 percent celkovej pracovnej sily Foxconnu. Pozri Pun Ngai – Chan, Jenny: The Spatial Politics of Labor in China: Life, Labor and a New Generation of Migrant Workers. The South Atlantic Quarterly, 112:1, zima 2013.
6 Pozri príbehy robotníkov v publikácii z poznámky č. 1.
7 Zoznam štrajkov a nepokojov v závodoch Foxconnu pozri na gongchao.org. (Pozn. prekl.: Slovenský preklad tejto tabuľky k marcu 2013 pozri na blogu KPK.)
8 Pozri o tom správu Reuters. Podľa iného zdroja „čínske reálne mzdy vyjadrené v konštantných dolároch z roku 2005 vzrástli za posledných jedenásť rokov o 350 percent“.