Učitelia a »logika úspor«

Na slovenskom internete i mimo neho sa v súvislosti so štrajkom a protestmi učiteľov objavujú rôzne špekulácie. O skutočnej výške miezd učiteľov a nepedagogických zamestnancov, o tom, ktorá vláda učiteľom pridala skutočne viac, o tom, či sa kuchárky na základných školách vlastne majú dobre, lebo si môžu prilepšiť cestovinami z jedálne. V panteóne nového slovenského folklóru má už pár rokov svoje pevné miesto aj Grécko. Na to, že Slovensko je – ako tvrdia mnohí – katolíckou krajinou, sme si protestantskú etiku odriekania osvojili na jednotku. Pozrime sa na ňu bližšie.

Reálne mzdy učiteľov

Slovensko sa môže pochváliť tým, že spolu s ČR, Poľskom a Islandom patrí k malej skupine krajín, ktoré ako jediné v Európe v období rokov 2011 – 2012 zvyšovali tarifné platy učiteľov (pozri 390/2011 Z. z.). Slovenskí učitelia sa preto dnes iste majú lepšie ako v roku 2010.

No neunáhlime sa. Podľa údajov z databázy SLOVSTAT Štatistického úradu SR sa reálne mzdy v sektore „vzdelávanie“ v rokoch 2007 – 2011 vyvíjali takto:

Na porovnanie – v celom hospodárstve bol vývoj takýto:

Reálne mzdy učiteľov klesali v dôsledku krízy a úsporných opatrení spojených s rastom cien rýchlejšie než priemerná reálna mzda v hospodárstve. Novšie údaje budú k dispozícii neskôr, no možno predpokladať, že tento trend pokračuje. Súčasný zápas učiteľov je bojom o udržanie životnej úrovne a treba ho chápať ako odpoveď pracujúcich na „protikrízové“ balíčky štátu. Spolu s lekármi a zdravotnými sestrami sú zatiaľ jedinou profesiou, ktorá sa tejto výzve postavila čelom.

Slovensko v medzinárodnom kontexte

Pre väčšinu európskych krajín platí, že minimálna ročná tarifná mzda učiteľov na základných a stredných školách je nižšia, než HDP na obyvateľa. Slovensko patrí spolu s Lotyšskom, Litvou a Rumunskom ku krajinám, kde je tento pomer najnižší: minimálna ročná mzda učiteľa na ZŠ tvorí menej ako 50 % hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Slovensko zároveň (spolu s Českou republikou, Estónskom, Lotyššskom, Litvou) patrí ku krajinám, kde aj najvyššie ročné tarifné mzdy pedagógov sú pod úrovňou 50 % HDP na obyvateľa.

Spolu s ČR, Talianskom, Španielskom a Tureckom tiež patríme ku krajinám, kde sú platy najlepšie zarábajúcich učiteľov len o 50 % vyššie ako platy nastupujúcich učiteľov. Učitelia v menovaných krajinách pritom dosiahnu maximálny plat až po 25 až 35 rokoch praxe. Na Slovensku je to 32 rokov.

Predstavy o tom, ako sa v ďalších európskych krajinách učiteľom darí, nie sú na mieste. Nasledujúca mapa, ktorá pochádza (spolu s množstvom ďalších údajov v tomto článku) z publikácie Teachers’ and School Heads’ Salaries and Allowances in Europe, 2011/12, zobrazuje stav platov učiteľov vo verejnom sektore v rokoch 2010 – 2011 a 2011 – 2012. Červené bodky znamenajú zvýšenie platov v dôsledku reformy taríf; oranžová výplň značí zvýšenie v dôsledku špecifického prídavku učiteľom; ružová farba označuje valorizáciu platov o infláciu; modré šrafovanie naznačuje zmrazenie platov a modrá výplň ich zníženie.

Mimochodom, na mape patrí Slovensko do prvej kategórie, teda ku krajinám, kde sa platy zvyšovali. Aká nálada asi vládne medzi učiteľmi v Rumunsku, Španielsku, Írsku, Slovinsku… alebo v Grécku?

Proti logike úspor

Na protestných zhromaždeniach učiteľov a študentov sa objavil aj takýto transparent:

Ak sa nechceme ocitnúť v úlohe síce užitočných, ale predsa len idiotov, je načase, aby sme sa podobných ilúzií začali zbavovať.

Začiatkom roku 2010 sa v Grécku rôzne príplatky a odmeny učiteľom znížili o 12 %. O ďalších 30 % klesli zákonom garantované platby súvisiace s dovolenkou a sviatkami. V júni 2010 klesli príjmy učiteľov o ďalších 8 % a príplatky súvisiace s dovolenkou a sviatkami boli úplne zrušené. Presné údaje o reálnych mzdách gréckych učiteľov sa nám nepodarilo získať, no vzhľadom na rozsah škrtov vo verejnom sektore niet pochýb o tom, že ich životná úroveň prudko klesla. Napokon, podľa predpovede konzultingovej spoločnosti Ernst & Young klesne v tomto roku priemerný ročný príjem gréckeho zamestnanca asi o 23 % oproti minulému roku.

Poučný je aj nasledujúci graf Credit Suisse. Zobrazuje percentuálnu zmenu nominálnej mzdy zamestnanca oproti európskemu priemeru v dvoch obdobiach, v rokoch 2000 – 2009 (sivý stĺpec) a 2009 – 2012 (modrý stĺpec). Grécke nominálne mzdy sa v prvom období priblížili európskemu priemeru o 23 %, v druhom období klesli o 19 %:

Gréckym pracujúcim – a učiteľom zvlášť – nie je čo závidieť. Svedčí o tom aj údaj OECD, podľa ktorého 20 % Grékov s najnižšími príjmami zarába ročne 8969 dolárov (asi 6950 €, takmer 580 € mesačne). Slovenských spodných 20 % zarobí za rok 7552 dolárov (asi 5850 €, asi 490 € mesačne). Sme na tom podobne.

Nuž, platí to, pokiaľ hovoríme o dolnej pätine. Naproti tomu horných 20 % zarobí v Grécku 43 145 dolárov ročne (asi 33 440 €, teda vyše 2700 € mesačne), kým na Slovensku len 27 984 dolárov (asi 21 690 €, teda zhruba 1800 € mesačne). Aký to objav: Slovensko je „sociálnejšie“ – menej príjmovo polarizované – ako Grécko!

Uvedený graf vysvetľuje aj príčiny úspechu Nemecka, majstra sveta vo vývoze strojov a úsporných programov: drastický útok na mzdy v prvom, sotva badateľný rast v druhom období. Zároveň dobre ilustruje „logiku úspor“, ktorej dnes ako pracujúci musíme kolektívne čeliť – namiesto toho, aby sme ju „realisticky“ akceptovali.

Nielen v školstve, ale vo všetkých odvetviach stojíme zoči-voči pokusom vnútiť nám

• nižšie mzdy,
• dlhší pracovný čas,
• rýchlejšie tempo práce,
• horšie pracovné podmienky,
• viac neistoty,
• alebo kombináciu predchádzajúcich,

a to v mene

• konsolidácie,
• optimalizácie,
• realizmu,
• rozpočtovej zodpovednosti,
• tímového myslenia,

za ktorými sa v skutočnosti skrýva

• bezohľadná snaha šéfov firiem a štátu nastaviť podmienky našej práce na najbližšie roky, ba desaťročia tak, ako je to dobré pre zisky firiem a príjmy štátu,

proti ktorej musíme postaviť

• bezohľadné, „nerealistické“ sledovanie našich vlastných záujmov,

ktoré sú jednoznačné:

• menej práce,
• viac peňazí,
• viac služieb od štátu zdarma,
• viac voľného času.

Hlúpo ukazovať prstom na Grékov znamená súhlasiť s logikou úspor, ktorá hovorí: zamestnancom viac práce a menej peňazí. Je v rozpore s našimi vlastnými záujmami. Proti tejto logike musia pracujúci, vedomí si vlastných záujmov, stavať jednoduchý cieľ: všetkým menej práce, všetkým viac bohatstva.