V dokončení najnovšieho článku z gongchao.org sa autori zaoberajú najmä zápornými stránkami spotrebiteľských kampaní, ktoré žiadajú „spravodlivejšie“ vykorisťovanie pracujúcich v „chudobných“ krajinách ako je Čína. Proti volaniu po bojkotoch tovaru svetových značiek a podpore pracujúcich zvonka stavajú solidaritu „rovných s rovnými“ založenú na prepojení bojov pracujúcich v dodávateľských reťazcoch naprieč celým svetom.
7 Diverzná taktika
Komunistická strana Číny sa celé roky snažila zabrániť nepokojom pracujúcich nielen zvyšovaním minimálnej mzdy a represiou, ale aj usmerňovaním proletárskej nespokojnosti do oficiálnych kanálov sprostredkujúcich orgánov, pracovných súdov, a tiež priamym zapojením ústredia práce. Keďže tieto opatrenia nezabránili opakujúcim sa vlnám nepokojov pracujúcich v posledných rokoch (najmä veľkej vlne v lete 2010), KS experimentuje so zmenami v systéme odborov. Čiastočne zrušila priame menovanie odborárskych funkcionárov „zhora“ a v niektorých firmách, kde nedávno došlo k nepokojom (napríklad v závode Hondy vo Foshane, kde sa štrajková vlna r. 2010 začala), povolila voľby odborárskych predákov.
Začiatkom roku 2013 Foxconn ohlásil, že sa v jeho prevádzkach budú do konca júla konať dielenské voľby, ktoré sa majú opakovať každých päť rokov. Oficiálne odbory blízke KS sú v závodoch Foxconnu aktívne od roku 2006, no pod prísnou kontrolou manažmentu. „Demokratická“ legitimizácia dielenských predákov má zlepšiť pošramotený imidž Foxconnu ako „sweatshopu“, čiže robotárne. Foxconn chce podkopať nezávislý odborársky odpor, ktorý sa skrýva za štrajkmi a ďalšími akciami. Reforma odborov by tiež mala manažmentu poskytnúť viac informácií o nespokojnosti pracujúcich, takže bude schopný robiť protiopaternia a zabrániť kolektívnym akciám už v ich počiatkoch.
8 Spravodlivá škandalizácia
Foxconn si za brutálne vykorisťovanie a drsné pracovné podmienky vyslúžil veľa kritiky – rovnako ako Apple. Trblietavá značka tejto americkej spoločnosti symbolizuje globalizovanú kapitalistickú kultúru vybudovanú na drsnej forme námezdného otroctva: v dodávateľských fabrikách ako je Foxconn, v obchodoch Apple a inde.
Medzinárodná kampaň proti týmto spoločnostiam sa začala už pred samovraždami roku 2010. Jej cieľom je zahanbiť firmy, vytvoriť verejný tlak a organizovať zákaznícke bojkoty – v nádeji, že to prinúti Foxconn zlepšiť podmienky.1 Ťažko však povedať, aké sú výsledky tejto kampane. Samozrejme, Apple si na imidži dáva záležať, pretože potrebuje udržať odbyt. No Apple i Foxconn dosiaľ len teatrálne sľubujú a robia kozmetické zmeny. Čo iné sa dalo čakať? Skutočný tlak vytvára vysoká miera fluktuácie spolu s nedostatkom pracovnej sily v priemyselných centrách Číny, ako aj časté boje pracujúcich v továrňach Foxconnu.
Nejde tu však len o účinnosť škandálov a kampaní proti konkrétnym spoločnostiam. Pri väčšine kampaní tohto druhu hrozí, že povedú k vzniku (alebo zhoršeniu) nasledujúcich problémov:
- Často sa obmedzujú len na kritiku „prílišného vykorisťovania“, „zlých šéfov“, „nedemokratických firiem“ alebo „likvidátorov odborov“. To vedie k požiadavkám za „sociálne zodpovedný“ manažment, „demokratické“ sprostredkovanie konfliktov práce a kapitálu, alebo, čo je horšie, za intervenciu štátu (v tomto prípade autoritárskeho), ktorý má nastoliť alebo obnoviť „sociálnu spravodlivosť“;
- Kampane často podporujú (nezávislé) odbory, kolektívne vyjednávanie alebo iné formy vyjednávania medzi kapitálom a pracujúcimi;
- Kampane žiadajú podporu pre pracujúcich zvonka – teda podporu zo strany „spotrebiteľov“ v „bohatých krajinách“, ktorá má pomôcť „výrobcom“ v „chudobných krajinách“. Týchto „výrobcov“ pritom kampane zobrazujú ako slabých (alebo ako obete).
9 Koniec iOtroctvu
Hoci s dobrými úmyslami, (1) táto neúplná (a ideologická) kritika kapitalizmu vedie k ilúziám o možnosti zásadných zmien prostredníctvom reformizmu. Triedny boj však nemá byť kyvadlom, ktoré sa pohybuje od robotníckych bojov k reformovanému kapitalistickému rámcu a zase späť. Cieľom triedneho boja je prekonať vykorisťovanie. Navyše, (2) robotníci vo Foxconne zlepšia svoje podmienky sami, vtedy, keď dokážu vybudovať moc pracujúcich, ktorá sa vyjadruje prostredníctvom odmietania práce v štrajkoch alebo iných formách boja v závodoch. Odbory dokážu vyjednať v kolektívnom vyjednávaní priaznivé podmienky len v prípade, že sú pracujúci schopní pokračovať v kolektívnych akciách. A napokon, (3) fatálne nepochopenie spôsobu, akým vybudovať cestu k zjednoteným bojom proletárov po celom svete (t. j. mylná predstava, že treba stavať na podpore spotrebiteľov, a nie pracujúcich v „bohatých“ krajinách, pozn. prekl.) prehlbuje hranice medzi robotníckymi triedami v rôznych častiach sveta.
V čase hlbokej kapitalistickej krízy, ktorú sprevádzajú nové triedne hnutia po celom svete a preukazujú svoju schopnosť seba-organizácie, majú kampane zmysel vtedy, keď útočia na všetky kapitalistické štruktúry vykorisťovania, nepožadujú sprostredkovanie medzi triedami, a zakladajú sa na vzájomnej solidarite „rovných s rovnými“. Solidarita je možná tam, kde (potenciálne) odbojné subjekty, vedomé si vlastnej moci, vidia spoločné ciele a prepájajú svoje boje. V prípade Foxconnu to znamená, že by priemyselný robotníci vo fabrikách Foxconnu v Číne (alebo v Českej republike, na Slovensku či v iných krajinách), baníci ťažiaci koltán v Kongu, predavači v obchodoch Apple a call-centrách po celom svete bojovali proti svojmu vlastnému vykorisťovaniu a zároveň sa vzťahovali k vykorisťovaniu a bojom v celom výrobnom reťazci.
Epilóg
To, čo na Foxconne najviac šokuje, nie sú extrémy a zlovôľa, ale práve rutina a zdanlivá normálnosť vykorisťovania a ponižovania. Termín iOtrok neoznačuje len konkrétnu formu námezdného otroctva, ale sám princíp vykorisťovania námezdnej práce: podriadenie autoritárskemu režimu výroby, žmýkanie nadhodnoty prostredníctvom smrtiacich pracovných procesov. Inými slovami, hrubá forma vykorisťovania vo Foxconne nemá pôvod v zlomyseľných nápadoch kapitalistov, ktorí firmu vlastnia (hoci sú nepochybne zlomyseľní), ale v logike akumulácie kapitálu. Despotický manažment Foxconnu je stratégiou, ako ovládať a žmýkať pracovnú silu. Ako taký je zároveň reakciou na každodenný odpor a zápasy robotníkov „zdola“.
V tomto každodennom zápase iOtrokov ide o to, koľko pracovnej sily a za akú cenu sa bude vykorisťovať – alebo či sa vôbec bude robiť vyčerpávajúca, monotónna, nebezpečná továrenská práca. iOtroci nie sú obete, púhe kolieska v mašinérii kapitálu (ako ich vidí kapitál), ale sila, ktorá neustále narušuje kapitalistický plán výroby a reprodukcie. Robotníci Foxconnu sú predstaviteľmi triedneho konfliktu v čínskej globálnej továrni. Preto sú ich boje súčasťou globálnych triednych bojov, ktoré v súčasnosti naberajú na intenzite, a sú rovnako zdrojom, ako aj výsledkom krízy kapitalizmu. Ak sa moc pracujúcich v čínskych globálnych továrňach zväčší až po bod, v ktorom zničí existujúci globálny reťazec akumulácie kapitálu, bude možné čokoľvek. Neprizerajme sa len, nečakajme len, nedúfajme len.
Poznámky
1 O týchto kampaniach pozri napríklad webové stránky Good Electronics a Make IT Fair.