Chung Hong, Poľsko: interview

V nadväznosti na predchádzajúci článok o štrajku v poľskej elektrotechnickej fabrike Chung Hong publikujeme krátky rozhovor s niekoľkými aktérmi boja, členmi anarchosyndikalistických odborov Iniciatíva pracujúcich (Inicjatywa Pracownicza). V interview hovoria o organizácii výroby vo fabrike a o pracovných podmienkach, ale tiež o založení odborovej organizácie a dôvodoch, ktoré k nemu viedli. Text sme prevzali z gongchao.org, kde vyšiel pod názvom „Musíme konať spoločne, musíme byť solidárni“.

Čo vyrábajú robotníci v továrni Chung Hong?

Kasia: Vyrábame všetky komponenty pre základné dosky televízorov LG.

Mateusz: Robíme aj testovanie funkcií. V celom procese používame stroje Fuji a technológiu SMT (povrchová montáž). Pomocou sieťotlače nanášame spájkovaciu hmotu na holý laminát. Stroj potom usporiada komponenty na dosku a prilepí ich. Celý výrobok potom smeruje do rúry, komponenty sa priletujú a ručne primontujeme všetky diely, ktoré nedokáže pripojiť stroj. Napokon ide takýto polotovar na testovanie funkcií.

Akú máte pozíciu?

Mateusz: Ja pracujem ako technik-senior. Predtým sme spolu s Łukaszom pracovali v Anglicku. Bola to dosť drsná skúsenosť, preto sme sa pred pár rokmi rozhodli vrátiť do Poľska. V továrni monitorujem fungovanie strojov a vyhľadávam chyby, aby mohla výroba prebiehať plynule. Kontrolujem tiež chyby na vyrobených základných doskách.

Kasia: Predtým som nelegálne pracovala v Nemecku. Rozhodla som sa vrátiť, aby som dostala oficiálnu pracovnú zmluvu a mohla si niečo nasporiť na dôchodok. V Chung Hongu som začala ako operátorka, teraz robím kontrolórku kvality. Dbám na to, aby naše produkty spĺňali požiadavky klienta.

Jola: Som zamestnaná ako operátorka-seniorka. Nanášam na dosky spájkovaciu hmotu a montujem komponenty. Je to ťažká robota. Musím to robiť veľmi opatrne. Ak urobím chybu, vyrazia ma. Okrem toho cítime neustály tlak na splnenie extrémne vysokých štandardov.

Ako ľudia zvládajú také vysoké normy?

Mateusz: Štandardy stanovené zamestnávateľom je ťažké plniť. Neberie do úvahy mnoho faktorov, ktoré vplývajú na efektivitu výroby. Stačí, aby na linku neboli doručené suroviny, alebo aby v sklade chýbali komponenty, alebo aby mal nejaký stroj poruchu, a norma sa nedá splniť.

Kasia: Ak prácu nestihneš urobiť načas, musíš prísť do práce počas voľna. Ale aj keď normu splníme, nedostaneme nijaké prémie a norma sa zvýši.

Vplýva zvyšovanie výroby na kvalitu produktov?

Łukasz: Pravidlá v továrni sú flexibilné. Keď sa produkcia zvýši, na kvalite nezáleží, dôležitá je kvantita. Továreň zamestná ďalších technikov, ktorí opravujú chybné produkty, ale to nestačí na dosiahnutie najvyššej kvality. Naproti tomu v obdobiach, keď je výroba nízka, venujeme veľkú pozornosť kvalite produktov.

Kasia: Stalo sa, že sme zastavili linku, lebo produkty boli chybné. Manažér ju však znova zapol a o chyby sa nestaral – je kľúčové vyrobiť čo najviac.

Łukasz: Na kvalitu vplýva aj fakt, že počas zvýšenej výroby sa zamestnávajú noví robotníci. Začínajú pracovať bez adekvátneho zaškolenia. Minulý týždeň zamestnali novú robotníčku na kontrolu kvality bez zaškolenia. Bála sa a nevedela, čo má robiť. Pýtal som sa manažéra výroby, ako je to možné, že nová zamestnankyňa nedostala školenie. Len preto, že som zasiahol, išla napokon na školenie.

Prečo ste sa rozhodli založiť odbory?

Łukasz: Priviedli nás k tomu zhoršujúce sa pracovné podmienky: sociálny fond bol zrušený; čoraz viac ľudí bolo zamestnaných na dočasné zmluvy alebo prostredníctvom agentúr; nevyplácali nám prémie a ročné odmeny; dlho nám nezvýšili mzdy. Niektorí tu stále zarobia menej ako minimálnu mzdu.

Kasia: Predtým sme dostávali 200% výrobnú prémiu za prácu v nedeľu. Teraz sa nadčasy a práca počas sviatkov nahrádza dňami voľna, ktoré dostávame v čase, keď sa výroba spomalí. Všetky ostatné prémie sa zrušili. Na Veľkú noc nás informovali, že dostaneme len ročné odmeny. Na Vianoce zrušili aj tie a povedali nám, že by sme mali byť vďační za to, že továreň ešte vôbec existuje. Dotýka sa nás aj to, že sa k nám správajú ako k strojom. Pred časom som bola na PN. V prvý deň som dostala správu od riaditeľa, že by som nemala byť chorá, lebo to firme spôsobuje straty. Povedal mi, aby som sa ospravedlnila a vrátila do továrne. Riaditeľ Chung Hongu neustále opakuje, že nič nie je dôležitejšie ako chodiť do práce.

Jola: Okrem toho zamestnávateľ neustále znižuje výdaje firmy, a to za cenu zdravia pracujúcich. Na jar a v lete sa stáva, že teplota v továrni presiahne 33 stupňov. Ľudia odpadávajú. Klimatizácia je vypnutá, aby sa ušetrilo. Ľudia sa preto medzi sebou často zverovali, že treba založiť odbory. Museli sme niečo podniknúť, aby sme zväčšili svoju silu vo vzťahu k zamestnávateľovi.

Prečo ste vstúpili do Iniciatívy pracujúcich (Inicjatywa Pracownicza)?

Łukasz: O IP som sa dozvedel z letákov, ktoré jedna robotníčka rozdávala v továrni a vo firemných autobusoch. V šatni sme našli plagáty IP o diskriminácii agentúrnych pracovníkov. Rozhýbalo nás to k tomu, aby sme myšlienku založiť odbory premietli do praxe. Našli sme si ďalšie informácie o IP a spolu sme dospeli k záveru, že sa nám páči, ako tieto odbory fungujú.

Mateusz: Predovšetkým sa nám páčila nehierarchická povaha IP a jej nekompromisný postoj, ako aj neprítomnosť byrokratických štruktúr, ktoré by mohli obmedzovať našu činnosť.

Gosia: V továrňach v špeciálnych ekonomických zónach nie je veľa odborov. Veľké odbory nemajú o tieto pracoviská záujem, pretože veľa zamestnancov tu má dočasné zmluvy. Pre nás je dôležité podporovať aj tých, čo pracujú cez agentúry. Chceli by sme tak prekonať rozdelenie medzi pracujúcimi a zlepšiť naše postavenie zoči-voči zamestnávateľovi.

Ako firma reagovala na založenie odborovej organizácie?

Kasia: Počas prvých mesiacov nás zamestnávateľ odmietal uznať. Nereagoval na listy, neposkytol nám pracovné a mzdové predpisy a tie o sociálnom fonde, nekonzultoval s nami výpovede či dodatky k pracovným zmluvám. Pol roka sme žiadali nástenku. Nakoniec sme ju dostali, ale museli sme podpísať zmluvu, podľa ktorej za nástenku budeme platiť 60 zlotých mesačne a konzultovať všetko, čo na ňu dáme, s manažmentom.

Jola: Pretože nám zamestnávateľ robí toľké problémy, iní zamestnanci si myslia, že nič nerobíme. Niektorí za mnou často chodia a pýtajú sa, kedy budeme bojovať za vyššie mzdy. Hovorím im, že by som veľmi rada začala hneď, ale už niekoľko mesiacov sa nevieme dostať k pracovným a mzdovým predpisom zamestnávateľa. Ako potom môžeme klásť konkrétne požiadavky a formálne ich vyjadriť?

Mateusz: Navyše, manažment nás neustále kontroluje a monitoruje. Manažéri sú ako naše tiene, takže nevieme nadviazať kontakt so všetkými pracujúcimi a hovoriť s nimi. Po hodinách práce sa všetci vracajú do svojich miest, ktoré delí aj sto kilometrov. To nám sťažuje organizáciu stretnutia mimo továrne. Od začiatku bol veľký problém so šírením informácií, a to nám komplikuje aj odborovú činnosť.

Opíšte, prosím, prvú fázu existencie odborovej organizácie. Aké boli prvé ciele?

Łukasz: Začiatok nebol ľahký. Bolo ťažké dať dokopy desať ľudí, aby sme mohli odbory legálne založiť. Na prvé stretnutie prišlo len päť ľudí. Keď výbor konečne začal fungovať, ľudia začali vstupovať, takže teraz máme viac ako 70 členov.

Mateusz: Po prvé, chceli sme zistiť, prečo bol zrušený sociálny fond. Hneď po založení odborov sme poslali zamestnávateľovi list, v ktorom sme žiadali vysvetlenie. Odpoveď, spolu s pravidlami fondu, sme dostali až po pár mesiacoch. Teraz chceme začať kolektívny spor s cieľom vyjednať nové pravidlá.

V továrni pracujete dlho. Akými metódami sa pracujúci vyrovnávajú s otrasnými pracovnými podmienkami?

Gosia: Keď ma v Chung Hongu zamestnali, pracovala som pri testovaní veľkých komponentov. Nedokázala som však udržať tempo tejto práce, takže som len posúvala komponenty z vozíka na police. Nekontrolovala som kvalitu, pretože rýchlosť linky bola na moje fyzické schopnosti jednoducho priveľká.

Mateusz: Najrozšírenejšou metódou je absentérstvo. Sú tu ľudia, ktorí si po každých pár dňoch práce v továrni berú voľno, akože sú chorí.

Kasia: Stalo sa tiež, že zamestnanci odmietli pracovať nadčas. Nedávno chceli od ľudí, aby podpísali rozpis nadčasov, no každý to bojkotoval, nikto nepodpísal. Samozrejme, reakcia prišla hneď. Šéf vyhlásil, že sú špeciálne objednávky a prinútil nás tie nadčasy robiť. V súčasnosti musíme odpracovať 150 hodín povinných nadčasov ročne.

Aký je vzťah medzi kmeňovými zamestnancami so zmluvami na neurčito a agentúrnymi pracovníkmi?

Mateusz: Pred časom dostávala väčšina zamestnancov v Chung Hongu zmluvy na neurčito. Keď sa však výroba spomalila, mnohých prepustili. Zamestnávateľ im musel v súlade so zákonom o hromadnom prepúšťaní zaplatiť odstupné. Odvtedy je čoraz viac ľudí zamestnaných cez agentúry. Keď sa výroba zvýši, viac ako polovicu personálu tvoria agentúrni pracovníci. Pracujú najviac tri mesiace, potom ich vyhodia. Všetci dočasní zamestnanci, ktorí chceli vstúpiť do odborov, sú už preč. Nemáme s nimi nijaký kontakt.

Łukasz: Dlho sme rozmýšľali, čo by sa do spraviť na podporu agentúrnych pracovníkov, ale na nič sme neprišli. Nevieme, ako ich brániť. Najímanie cez agentúry je skutočná tragédia.

Gosia: Pracovala som cez agentúry a spadla som do veľkej medzery medzi kmeňovými a dočasnými robotníkmi. Zistila som, že kmeňoví nechcú mať bližšie vzťahy s dočasnými. Nemá zmysel sa s nimi zapliesť, pretože po dvoch týždňoch ich aj tak vyohdia.

Aké sú vaše plány ako odborárov v Chung Hongu?

Mateusz: Nečakáme zázraky. Trváme však na tom, aby sa naše mzdy a pracovné podmienky zlepšili. Chceme, aby sa k nám správali dôstojne a s úctou. Skoncujeme s pretrvávajúcim zastrašovaním a ponižovaním robotníkov a systematickým porušovaním našich práv.

Jola: Veľakrát som chcela šéfovi vykričať, čo si o ňom a o práci v Chung Hongu myslím. Chcela som mu povedať, ako mi práca ničí život. Bola som pripravená to urobiť, aj za cenu straty zamestnania. Napokon som sa nikdy neodvážila. Teraz spoločne vytvárame štruktúru, ktorá nám umožní zmeniť vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Chceme ju použiť na dobrú vec a dúfame, že sa to podarí. Ak však budeme sami, veľkú zmenu nedosiahneme. Potrebujeme podporu iných robotníkov. Musíme konať spoločne, byť solidárni. Iba spolu svoju situáciu zmeníme.