» Odlišné režimy práce? Foxconn v ČR (3)

Záverečná časť štúdie Rutvice Andrijašević a Deviho Sacchetta analyzuje kompozíciu pracovnej sily v pardubickom a kutnohorskom závode a ukazuje, že ide o etnicky veľmi pestrý a vysoko mobilný segment pracujúcej triedy. Všíma si aj organizáciu života pracujúcich na ubytovniach, ktorú majú na starosti personálne agentúry.

(Tento text, spolu s článkom o podmienkach v slovenskom závode Foxconnu v Nitre, ponúkame aj ako brožúru v PDF: Foxconn v Českej republike a na Slovensku.)

Medzinárodná pracovná sila v nadnárodnej korporácii

V českých továrňach Foxconnu nachádzame medzinárodnú pracovnú silu. Popri Čechoch sú tu migranti zo Slovenska, Bulharska, Mongolska, Rumunska, Poľska, Ukrajiny a Vietnamu. Historické putá medzi bývalými „socialistickými“ krajinami sú základom migračného prúdenia, ktoré manažujú pracovné agentúry operujúce za hranicami ČR. Česká republika má v dovoze migrantskej práce dlhú tradíciu, ktorá sa prinajmenšom do roku 1989 zakladala najmä na medzištátnych dohodách a v oveľa menšej miere na individuálnych zmluvách (Drbohlav 2003: 197). V deväťdesiatych rokoch sa Česká republika považovala za nárazníkovú zónu medzi západnou a východnou Európou (Wallace, Chmuliar, Sidorenko 1996). Rýchle ekonomické zmeny v posledných rokoch túto krajinu premenili na oblasť dočasného usadzovania migrantskej pracovnej sily v rámci rozšírenej EÚ, ktorá je charakteristická stredne vysokými mzdami.

Národnosti migrantov vo Foxconne odrážajú všeobecnú situáciu v Českej republike, kde v roku 2011 cudzinci tvorili 5,4 % pracovnej sily, čo predstavuje asi 310 000 ľudí (Horáková 2011). Migranti v ČR pochádzajú najmä zo Slovenska (114 000), Ukrajiny (70 000), Vietnamu (34 000), Poľska (21 000), Bulharska (8000) a Rumunska (7000). Počet Mongolov v roku 2008 presahoval 13 000, no v roku 2011 klesol na 3300 (Horáková, 2011). Tento klesajúci trend je typický aj pre Ukrajincov či Vietnamcov a je dôsledkom reštriktívnej imigračnej politiky voči OTK. Počty migrantov z Bulharska a Rumunska sa v posledných rokoch naopak zvyšujú:

„Foxconn teraz zamestnáva najmä migrantov z EÚ, pretože sa zmenila legislatíva. Ide o Slovákov, Poliakov, Bulharov a Rumunov. Najnovším prírastkom sú robotníci z Moldavska s rumunskými pasmi.“ (Diana, člena mimovládnej organizácie, Praha, 27. 2. 2012)

V Pardubiciach i v oblasti okolo Kutnej Hory sa počet povolení na pobyt postupne zvyšoval od roku 2001 do r. 2008, pričom odvtedy sa rovnakou rýchlosťou znižuje. Podľa oficiálnych čísel bolo v oboch mestách spolu 621 OTK, v roku 2008 až 9457 a v r. 2011 ich počet klesol na 1937 (Horáková 2011).

Podľa českej vlády sú prísnejšie pravidlá pre obyvateľov krajín mimo EÚ, zavedené v roku 2012, nevyhnutné na boj s rastúcou nezamestnanosťou v krajine, ktorý je dôsledkom poklesu globálnej ekonomiky. Zamestnávanie OTK je teraz zložitejšie a vytvára pre zamestnávateľov čoraz ťažšie administratívne bremeno. Nové pravidlá vyžadujú od pracujúcich z krajín mimo EÚ akademickú kvalifikáciu, ak im ministerstvo práce neudelí výnimku. Vláda sa tiež rozhodla neobnoviť existujúce pracovné povolenia migrantským agentúrnym pracovníkom, pokiaľ boli klientskej firme pridelení pred 1. januárom 2012.1 A napokon, existujúce pracovné povolenia OTK sa obnovujú len na 6 mesiacov (predtým išlo o jeden až dva roky), pričom obnova stojí 2500 Kč (100 €). Aj robotníci s dvojročnou zmluvou alebo kontraktom na neurčito si musia každých šesť mesiacov obnovovať pracovné povolenie: „Minulý rok som dostal ročné povolenie na pobyt, ale teraz mám len polročné. Foxconn sa o to stará a povolenie mi obnovuje“ (Delger, mongolský kmeňový zamestnanec, Pardubice, 26. 2. 2012).

Pre väčšinu migrantských pracujúcich – s výnimkou tých z Vietnamu – je sťahovanie do ČR lacnou investíciou, pretože musia pokryť len výdavky na vycestovanie zo susediacej, resp. blízkej krajiny. Mongoli si obvykle vybavujú vízum a cestu sami a/alebo sa spoliehajú na rodinné či priateľské siete, a tak nemusia platiť sprostredkovateľský poplatok agentúre či inej firme. Veľká časť robotníkov, s ktorými sme sa rozprávali, má predchádzajúce skúsenosti s prácou v zahraničí, často vo viacerých krajinách, takže dokážu porovnať mzdy, dĺžku pracovného času a výrobné kvóty. Tí, čo to nedokážu, ako napríklad niektorí bulharskí pracujúci, zväčša pochádzajú z vidieka a práca v továrni je pre nich novinkou.

Mladých Poliakov, Slovákov a Rumunov možno najlepšie charakterizovať ako mobilnú medzinárodnú pracovnú silu. Systém pracovných agentúr im umožňuje relatívne ľahko nájsť prácu. Na druhej strane umožňuje firmám nájsť a využiť ich pracovnú silu. Príkladom tejto mobility je Madalena, mladá Rumunka, ktorá pred Foxconnom v ČR pracovala na Slovensku a v Španielsku. Pochádza z mesta Tulcea v delte Dunaja, kde pôvodne pracovala pre taliansku textilnú spoločnosť. Hovorí: „Vo Foxconne je to lepšie ako v Rumunsku. Zarobím 450 € mesačne a na ubytovni, ktorú platí agentúra, som s manželom“ (Madalena, rumunská agentúrna pracovníčka, Pardubice, 1. 9. 2012). Madalena je, ako iní migrantskí pracujúci, súčasťou rozsiahlej zásoby pracovnej sily so skúsenosťami s prácou za nízku mzdu v európskych krajinách. Zdá sa však, že tieto rozličné skúsenosti zatiaľ nedokážu vytvoriť silnejšie putá medzi pracujúcimi, ktoré by im umožnili organizovať sa za lepšie pracovné podmienky. Namiesto toho sa na svoju situáciu pozerajú ako na záležitosť jednotlivých zamestnaní a izolovaných príležitostí v rôznych krajinách. Petre, rumunský robotník, striedal prácu v zahraničí a v Rumunsku:

„Robil som murára v Maďarsku. Na Slovensku som pracoval v TPCA [joint-venture Toyoty, Peugeotu, Citroenu a Audi], v Taliansku v poľnohospodárstve. Teraz som tu. V septembri 2011 som prišiel do talianskej Imoly, kde bola hodinová mzda 6 €, no v marci 2012 sa znížila na 3,50 €, tak som sa rozhodol vrátiť do Rumunska. Potom som sa dozvedel, že agentúra hľadá ľudí do Foxconnu a prišiel som sem.“ (Petre, rumunský agentúrny pracovník, Pardubice, 2. 9. 2012)

Jedným z najdôležitejších zdrojov migrantských pracujúcich z krajín mimo EÚ je nepochybne Vietnam, ktorý bol hlavným dodávateľom migrantskej práce do východného bloku pred rokom 1989 (Pérez-Lòpez and Dìaz-Briquets 1990). Dnes je migrácia vietnamských pracujúcich silno regulovaná v dôsledku obmedzených možností. Z Vietnamu možno vycestovať za prácou buď prostredníctvom oficiálnych agentúr licencovaných štátom, alebo cez brokerov či prostredníkov, ktorí sprostredkúvajú vzťah medzi potenciálnymi migrantmi a českou ambasádou vo Vietname. Ľudia, ktorí sa rozhodnú vycestovať z Vietnamu, obyčajne nie sú najchudobnejší, takže majú nejaké peniaze a kontakty v mestách. Väčšina vietnamských robotníkov zaplatí sprostredkovateľom 10 – 15 000 dolárov, aby mohla vycestovať do ČR. Dúfajú, že túto sumu splatia do dvoch až troch rokov (Bormann and Plank 2010, Pechová 2009). Svetová ekonomická kríza problém zadlženosti vietnamských migrantov výrazne prehĺbila. Mnohé rodiny zbankrotovali, pretože ich dlh je denominovaný v zlate a cena tohto vzácneho kovu po nástupe krízy vzrástla.

Viacerí výskumníci si všimli, že časť vietnamských pracujúcich pochádza z vidieka a nie je zvyknutá na spôsob práce v priemysle, takže pracujú veľmi intenzívne a sú veľmi ľahko prístupní nadčasom (Kannika 2007). Vo vlastnom výskume sme narazili na iný aspekt tejto skutočnosti. Mnoho vietnamských robotníkov vo Foxconne má početné predchádzajúce skúsenosti s prácou v zahraničí pred príchodom do ČR:

„Mám dlhú históriu práce v zahraničí. Od roku 1995 do roku 2002 som bol v Južnej Kórei. V rokoch 2003 až 2005 som bol na Taiwane, a potom v Katare. Keď som sa v roku 2007 dopočul o možnosti ísť pracovať do Čiech, bol som v Katare. Okamžite som bol rozhodnutý to vziať. Tak som tu. Som group líder a obvykle pracujem s Vietnamcami.“ (Bao, vietnamský kmeňový zamestnanec, Pardubice, 27. 2. 2012)

Harmonický spánok

Väčšina migrantských pracujúcich najatých agentúrami prespáva na ubytovniach v meste a pri továrni. Niektoré ubytovne sú lacné hotely, iné, v priestoroch bývalých kasární, sú určené len pre robotníkov. Napriek rozdielom v type budov je systém manažovania ubytovní pomerne štandardizovaný. Ubytovne vlastnia súkromní vlastníci, agentúry a Foxconn. Agentúry si obvykle prenajímajú fixný počet izieb, nezávislý od počtu robotníkov, a prevažnú väčšinu pracujúcich ubytujú tam. Niektoré agentúry tiež vlastnia byty alebo rodinné domy. Agentúry za ubytovne platia medzi 80 a 140 Kč na hlavu na deň (3,2 – 5,6 €), podľa kvality ubytovania, polohy a typu dohody s ubytovňou.

» Pohľad na Harmony a Veselku z Google Maps

Medzi ubytovňami existuje jasná hierarchia, založená na kvalifikácii a profesných skúsenostiach robotníkov, ich národnosti, ako aj agentúre, pre ktorú pracujú. Agentúra Express People ubytováva ľudí v dosť spustnutom penzióne Veselka neďaleko vlakovej stanice. Veselka je pomerne veľká: skladá sa z dvoch budov, z ktorých každá má asi tridsať miestností po štyroch posteliach. Kuchynky a sprchy sú spoločné (a vzácne), pričom sa o ne delia muži i ženy na rovnakom poschodí. Tu býva väčšina mladých robotníkov a robotníčok z Poľska a Slovenska. Na jednom zo záchodov vo Veselke niekto po slovensky – alebo žeby predsa len po poľsky? – napísal: „Šukam Foxconn“ a „Šukam Express People“. Ďalšia ubytovňa sa volá Hurka a je vzdialenejšia. Skladá sa zo štyroch budov, ktoré kedysi slúžili ako kasárne. Každá budova má tri poschodia a medziposchodie s celkovou kapacitou tisíc ľudí. Izby sú väčšie ako vo Veselke a v každej sú dve poschodové postele. Migranti v Hurke sú rodiny, mladí Bulhari a Rumuni, ako aj hŕstka Vietnamcov. Takmer všetkých zamestnáva Xawax. Najlepšia ubytovňa v meste má sugestívny názov Hotel Harmony. V jej dvoch budovách býva niekoľko stoviek Slovákov, Rumunov a Poliakov, zväčša mladých či v strednom veku, spravidla pracujúcich pre Xawax. Izby v Hoteli Harmony majú štyri postele a každá má vlastnú kúpeľňu (so sprchou a WC), ako aj malú kuchynku s varičom a chladničkou.

Systém ubytovní nie je v Českej republike novinkou. Pokus udržať veľkú časť obyvateľstva na vidieku a koncentrovať priemysel vo veľkých mestských centrách viedol v mnohých „socialistických“ krajinách k rozsiahlemu dochádzaniu za prácou. Náklady na tento typ rozvoja presúval štát na pracujúcich, jednak v zmysle zlého prístupu k službám, ako aj hodín strávených cestou do práce:

„Významnou črtou dochádzania za prácou na veľkú vzdialenosť v sedemdesiatych rokoch vo východnej Európe sú týždenné alebo dlhšie cesty. Dochádzajúci žije počas pracovného týždňa na ubytovni alebo v nocľahárni neďaleko pracoviska a do vzdialeného miesta pobytu sa vracia každý týždeň alebo mesiac. Takéto týždňové alebo mesačné dochádzanie je zvlášť charakteristické pre Maďarsko, ale zdá sa byť obvyklé aj u poľských alebo slovenských poľnohospodárskych robotníkov… Dochádzajúci sú obyčajne mladí muži, manuálne pracujúci alebo nekvalifikovaní zamestnanci.“ (Fuchs, Demko 1978: 178)

Systém ubytovní Foxconnu umožňuje mať k dispozícii potenciálnu pracovnú silu, ktorá je permanentne pod diskrétnou kontrolou agentúr. Niektorí migranti žijú na ubytovni šesť mesiacov, iní aj päť rokov. Veľká časť migrantov pracujúcich pre agentúry si nechce prenajať bývanie a radšej zostáva na ubytovniach. Nepotrebujú tam ovládať češtinu, ktorá je pri vybavovaní prenájmu a ostatných záležitostí, ako sú účty za vodu či elektrinu, nenahraditeľná. Pobyt na ubytovni tiež garantuje určitú mieru socializácie s krajanmi, často mladými, ako aj nepretržitú výmenu informáciu o práci v továrni, iných príležitostiach a spoločenských udalostiach.

Sú to agentúry, kto spravuje ubytovanie robotníkov. Majú na ubytovniach koordinátorov, ktorí zodpovedajú za prideľovanie izieb a administratívu, ako aj za kontrolu pracujúcich. Úlohou koordinátora je udržiavať na ubytovni poriadok, dbať na to, aby robotníci nemali návštevy a nerušili ostatných nadmerným pitím, hlučnou hudbou atď. Problémy, ktoré musí koordinátor riešiť, sú zväčša konflikty medzi robotníkmi rôznej národnosti, alkohol (ktorý síce nie je tolerovaný, ale predsa častý) a príležitostne prostitúcia. Kontrola nie je príliš prísna, ale vytrvalá a zameriava sa na potlačenie správania, ktoré firmy považujú za nebezpečné (fajčenie v izbách) alebo za ohrozujúce produktivitu (nadmerné pitie) či príliš kamarátske (ubytovávanie priateľov):

„Aspoň raz za mesiac niekto [z agentúry] príde skontrolovať, či tu nespia iní ľudia. Majú kľúče od izieb a ak neotvoríme, vojdú sami.“ (Alina, rumunská agentúrna pracovníčka, Pardubice, 1. 9. 2012)

Ubytovanie platí agentúra, no ak pracujúci porušia pravidlá, môžu ich vyhodiť. Od tej chvíle si musia bývanie platiť sami. Ide o ústnu dohodu, ktorá nemá podobu písomnej zmluvy. Ak si agentúrni pracovníci chcú prenajať byť, agentúry ho dotujú až do 3000 Kč mesačne. Nájdu sa robotníci, ktorí sa po pár mesiacoch z ubytovne odsťahujú na privát, no náklady v meste sú vyššie. Ako hovorí Gabriel, „Teraz žijem sám v byte, ktorý si prenajímam. Agentúra platí 3000 Kč (142 €) a ja ďalších 6500 Kč (263 €) vrátane energií a všetkých nákladov“ (Gabriel, poľský agentúrny pracovník, Pardubice, 30. 8. 2012)

Život na priváte poskytuje pracujúcim väčšiu slobodu a možnosť lepšie zapadnúť do miestnej komunity. No aby mali nárok na bývanie, musia odpracovať aspoň 150 hodín mesačne. Gabriel vysvetľuje, prečo sa odsťahoval z ubytovne na privát:

„Odišiel som na privát, lebo je tam menšia kontrola… Keď som bol na ubytovni, koordinátor mohol prísť, zaklopať na dvere, vojsť a povedať nám »Poďme, je práca«. Schytil nás a my sme museli ísť bez ohľadu na to, či sa nám práve skončila zmena. Budil nás a nútil ísť do práce. Na priváte to neexistuje. Som pokojnejší, pretože keď si platíme za ubytovanie, dostáva sa nám viac úcty.“ (Gabriel, poľský agentúrny pracovník, Pardubice, 30. 8. 2012)

Policajná kontrola migrantských pracujúcich nie je príliš prísna, no polícia občas navštevuje ubytovne alebo iné miesta, kde sa často vyskytujú imigranti: „Polícia sem-tam príde na ubytovňu alebo aj na privát, do baru, supermarketu alebo na stanicu, a kontroluje migrantov“ (Diana, členka mimovládnej organizácie, Praha, 27. 2. 2012)

» Zábery z ubytovne agentúry Xawax z roku 2009

Závery

Foxconn je najväčšou spoločnosťou v sektore EMS („electronic manufacturing services“, služby výroby elektroniky), ktorý vyrába produkty pre významné značky ako Apple, HP, Dell, Nokia, Motorola, Sony a Samsung. Od roku 1988 má najsilnejšie zastúpenie v Číne, kde v súčasnosti riadi 31 výrobných prevádzok. Po vlne samovrážd a incidentov, ktoré sa skončili ťažkým poškodením zdravia, sa Foxconn dostal do pozornosti médií. Vyšla najavo tvrdosť pracovných podmienok a intenzita kontroly vojenského typu v čínskych továrňach firmy. Pozornosť, ktorú médiá, mimovládne organizácie a výskumníci venovali tejto taiwanskej spoločnosti, umožnila porozumieť pracovným podmienkam v čínskom IKT priemysle (Pun Ngai, Jenny Chan 2012). Stále však vieme len málo o Foxconne v strednej a východnej Európe, hoci práve stredo- a východoeurópske krajiny sú významným uzlom vo výrobe pre trhy s elektronikou v EÚ.

V tomto príspevku sme poskytli všeobecný prehľad o dvoch továrňach Foxconnu v ČR, v Pardubiciach a Kutnej Hore. Získaný obraz ukazuje silno sezónnu výrobu, ktorá v dôsledku toho využíva veľké množstvo dočasných pracovníkov. Títo robotníci, ktorí v oboch továrňach tvoria čosi vyše 50 % celkovej pracovnej sily, pochádzajú predovšetkým zo susediacich krajín EÚ (Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko) a najali ich agentúry dočasného zamestnávania na krátkodobé, obnoviteľné zmluvy. Národnosť zamestnancov je dôležitým faktorom v organizácii výroby, keďže pracujúcich na jednotlivé linky často delia podľa pôvodu a jazyka, ktorým hovoria. To isté delenie nachádzame na ubytovniach, kde robotníkom prideľujú izby podľa národnosti. Výsledkom je situácia, v ktorej nie je časté, aby spolu interagovali pracujúci, ktorí nemajú spoločné ubytovanie alebo prácu na montážnej linke. Rozličné národnosti sú hierarchicky organizované: spomedzi zahraničných pracovníkov sú na prvej priečke Slováci, na poslednej Bulhari. To sa premieta do diferenciácie hodinových miezd a životných podmienok.

Najímanie robotníkov v ich krajinách pôvodu, cesta do ČR, bývanie na ubytovniach, doprava z práce a do práce – to všetko manažujú pracovné agentúry. Tie za robotníkov zodpovedajú aj v továrenskej hale, čo zahŕňa rozdeľovanie pracujúcich podľa príkazov Foxconnu, poskytovanie uniforiem a monitorovanie výkonu či dochádzky. Agentúry teda hrajú kľúčovú úlohu v organizácii výroby i reprodukcie, vďaka čomu má Foxconn prístup k just-in-time zásobe pracujúcich potrebnej pre výrobu, ktorá sa vyznačuje výkyvmi. Flexibilita je rovnako charakteristická pre kmeňovú pracovnú silu. Tu sa dosahuje pomocou systému časových kont. Prevahu, ktorú pri manažovaní pracujúcich majú agentúry a Foxconn, umožňujú štátne politiky, ktoré dovoľujú dlhé pracovné dni (zmeny) a motivujú agentúry slabou reguláciou a nízkymi nárokmi. Domnievame sa, že veľký podiel dočasných a mobilných pracovníkov znižuje tlak na český štát, pokiaľ ide o sociálne výdaje, a aj na EÚ ako celok, pokiaľ ide o celkovú nezamestnanosť. Predbežná analýza plánov Foxconnu v ČR teda ukazuje vysoko diferencovanú a hierarchicky organizovanú pracovnú silu. Jej flexibilita je hnaná potrebami výrobného procesu; možná je vďaka neoliberálnym štátnym politikám.

Literatúra

Bormann S., Plank L. (2010), Working Conditions and Economic Development in ICT production in Central and Eastern Europe, Weed, Berlin.

Ciett (2009) The agency work industry around the world, Ciett (www.ciett.org)

Ciett (2012) The agency work industry around the world, Ciett (www.ciett.org)

Collinson D. (1987), “‘Picking Women’”: The Recruitment of Temporary Workers into the Mail Order Industry”, Work Employment and Society, Vol. 1 (3), pp. 371-87.

Drahokoupil J. (2008), “The Investment-Promotion Machines: The Politics of Foreign Direct Investment Promotion in Central and Eastern Europe”, Europe-Asia Studies, 60:2, pp. 197-225.

Drbohlav D. (2003), “Immigration and the Czech republic with a Special Focus on the Foreign Labor Force)”, International Migration Review, vol. 37, No. 1 (Spring), pp. 194-224.

Düvell F. (2005), “Globalisation of migration control. A tug-war between restrictionists and the human agency?” In Holger Henke (ed.) Crossing Over: Comparing Recent Migration in Europe and the United States. New York, Oxford, Mass.: Lexington Books, pp. 23-46.

European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions (2008), Revisions to the European working time directive: recent Eurofound research, Dublin

Evertiq (2007), “Asian EMS-firms discover Eastern Europe”, http://evertiq.com/news/6299 [Accessed October 26, 2012].

Evertiq (2008): “Foxconn lays off in Czech”, August 12, 2008. Available at: http://www.evertiq.com/news/12031 [Accessed October 26, 2012].

Evertiq (2009a): “Foxconn to hire 1000 new employees in CZ”, July 2, 2009. Available at: http://www.evertiq.com/news/14547 [Accessed October 26, 2012].

Evertiq (2009b): “Foxconn to build another Czech plant”, November 23, 2009. Available at: http://www.evertiq.com/news/15579 [Accessed October 26, 2012].

Evertiq (2010c): “Labour inspection fines Foxconn CZ”, July 12, 2010. Available at: http://www.evertiq.com/news/17370 [Accessed October 26, 2012].

Evertiq (2011), “Big changes for Foxconn Kutna Hora?” July 25, 2011. Available at: http://evertiq.com/news/20108 [Accessed October 26, 2012]. 27

Fuchs R. J., Demko G. J. (1978), “The Postwar Mobility Transition in Eastern Europe”, Geographical Review, vol. 68, No. 2 (April), pp. 171-182

Gray A. (2002), “Jobseekers and Gatekeepers: the Role of the Private Employment Agency in the placement of the Unemployed”, Work Employment and Society, Vol. 16 (4), pp. 655-674.

Hala J. (2008), “Czech Republic: Temporary agency work and collective bargaining in the EU”, Eironline (19 December), http://www.eurofound.europa.eu/eiro/studies/tn0807019s/cz0807019q.htm [Accessed October 26, 2012].

Horáková (2011), “International Labour Migration in the Czech Republic”, Bullettin No. 27 (September), Prague, RILSA.

Kannija A. (2008), “Situation and Trends of Vietnamese Labor Export”, The Asian Scholar, Vol. 5, pp. 1-11.

Mc Govern L. L. (2004), “Alienation and Labor Export in the Context of Globalization. Filipino Migrant Domestic Workers in Taiwan and Hong Kong”, Critical Asian Studies, vol. 36, No. 2, pp. 217-238

Peck J., Theodore N., Ward K. (2005), “Constructing Markets for Temporary Labour: Employment Liberalization and the Internationalization of the Staffing Industry”, Global Networks, 5, 1, pp. 3-26

Pechová E. (2009), “A Meeting in Loin. Vietnamese Workers in the Czech Republic”, migrationonline.cz [6 February], www.migrationonline.cz

Pérez-Lòpez J., Dìaz-Briquets S. (1990), “Labor Migration and Offshore Assembly in the Socialist World: The Cuban Experience”, Population and Development Review, Vol. 16, No. 2, pp. 273-299.

Pun Ngai, Jenny Chan (2012), “Global Capital, the State, and Chinese Workers: The Foxconn Eperience”, Modern China, 38, n. 4, pp. 383-410

Vosko, Leah (2009), “Less than adequate: regulating temporary agency work in the EU in the face of an internal market in services”, Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, 2, 395–411

Wallace C., Chmuliar O., and Sidorenko E. (1996), “The Eastern Frontier of Western Europe: Mobility in the buffer Zone”, New Community, vol. 22, No. 2, pp. 259-286.

Poznámky

1 Podobné pravidlo sa uplatňuje v Holandsku: http://www.undutchables.nl/candidates/working-in-the-netherlands/work-permit/.