» »Stroj je mojím vládcom a pánom«

Hlásime sa s ďalším krátkym prekladom z gongchao.org. Tentoraz ide o úryvky z rozhovoru s Yangom, študentom a robotníkom vo Foxconne. V niekoľkých vetách opisuje odcudzenosť továrenskej práce, vzťah pracujúceho k stroju, ako aj každodenné formy odporu voči režimu vo fabrike.

»Na robotníkov sa vyvíja tlak výrobnými kvótami a kontrolou kvality, ale aj verbálnym násilím. Najviditeľnejšie to bolo počas ranných zhromaždení. Najprv sa prečítali mená všetkých robotníkov. Líder linky potom vysvetlil úlohy dňa a poukázal na problémy ako nedostatok čistoty na pracovisku, neporiadok na pracovných doskách, rozhovory v ranných hodinách a zle odvedená práca. Každé ráno sme museli počúvať tieto výčitky. (…)«

»Supervízori robotníkov utláčajú, stroje ich zase oberajú o pochopenie pre zmysel a hodnotu života. Práca nevyžaduje schopnosť samostatného myslenia. Každý deň sa opakujú jednoduché pohyby tela. Pracujúci postupne strácajú akékoľvek pocity a stávajú sa apatickými. Myšlienkami už nie sú prítomní. Uvedomil som si, že som mal pri práci často akési výpadky. V tom čase som si už všetky pracovné úkony osvojil. Zrazu som sa akoby zobudil a nevedel som, či som posledný kus už spracoval, alebo nie. Musel som sa opýtať kolegu. (…)«

»Stroje vyzerajú ako zvláštne živočíchy, ktoré pohlcujú suroviny, strávia ich a vypľujú v podobe konečného produktu. Automatizovaná výroba zjednodušuje úlohy robotníkov. Tí vo výrobe už nemajú dôležitú funkciu. Namiesto toho slúžia strojom. Stratili sme hodnotu, ktorú by sme mali mať ako ľudské bytosti, a stali sme sa doplnkami strojov, ich príveskami, áno, ich sluhami. Často som si pomyslel, že stroj je mojím vládcom a pánom, ktorému musím ako otrok česať vlasy. Nemôžem česať prirýchlo, ale ani príliš pomaly. Musím byť opatrný a dôsledný, ani jeden vlas nesmiem zlomiť, hrebeň mi nesmie spadnúť. Ak to nebudem robiť dobre, potrestajú ma. (…)«

»Kolegyňa mi jedného dňa povedala, že v januári toho istého roka neboli zaplatené nadčasy a pracujúci preto prerušili prácu. (..) Niektorí sa totiž chopili šance a odmietli v ten deň pracovať nadčas. Ostatní v dielni sa k nim hneď pridali a na konci normálnej zmeny veľká časť zamestnancov odišla a nenastúpila na nadčas. Niektorí z tých, čo boli iniciatívni, neskôr z firmy odišli alebo ich presunuli na iné úseky.«

»V dielňach často vidíte, ako si robotníci hľadajú príležitosti na prestávku. Raz ku mne prišiel môj kolega Ming. Sme dobrí priatelia, ale aj tak som sa čudoval, že cez pracovný čas nemá čo robiť. „Môj stroj sa pokazil,“ povedal. Ja na to, „To je super.“ Chvíľku zostal pri mne a pošepkal mi: „Stroj som poškodil zámerne. Len som stlačil pohotovostné tlačidlo a stroj sa zastavil. Spínač som dal do pôvodnej polohy, aby nikto nezistil, čo sa stalo.“ Iný kolega mi povedal, že keď nie je veľa roboty, alebo si chce trochu oddýchnuť, správa sa k normálnym súčiastkam ako k odpadu a ničí ich, takže ich musí vyrobiť znova. Tým zníži danú výrobnú kvótu a spomalí tempo práce. „Kolega na nočnej takto zrušil dve škatule súčiastok,“ povedal mi.«

»Samozrejme, existuje tu aj jednoduchá a priama forma odporu: voliť nohami, teda jednoducho odísť. Po zmene som raz dostal takúto esemesku: „Končím! Je to o ničom, už mám dosť každodenného mučenia.“ Ten človek vo Foxconne pracoval len 35 dní.«

Tento úryvok

je veľmi skrátenou verziou svedectva, ktoré vyšlo v novej publikácii: Pun Ngai, Lu Huilin, Guo Yuhua, Shen Yuan: iSlaves – Ausbeutung und Widerstand in Chinas Foxconn-Fabriken (iOtroci – Vykorisťovanie a odpor v čínskych fabrikách Foxconnu), Wien 2013. (Pôv. čínske vyd. Wo Zai Fushikang [Ja vo Foxconne], Peking 2012.)

Jeho autorom je študent, ktorý pracoval v továrni Foxconnu v Chongqingu na juhozápade Číny.