Silvia Federici v Bratislave

Týždeň po bratislavskej prezentácii KPK o politickom význame pracovísk v Bratislave privítame známu americkú marxistickú feministku Silviu Federici. Prijala naše pozvanie, aby hovorila o svojej najnovšej knihe, Revolution at Point Zero (2012). Tá zhŕňa vyše tridsať rokov jej teoretickej i praktickej práce, v ktorej sa zaoberá najmä otázkami postavenia žien v kapitalizme, významom reprodukcie pracovnej sily pre akumuláciu kapitálu či vzťahmi pôdy, globalizácie a vojny.

Silvia Federici v bratislavskej prezentácii predstaví svoje celoživotné dielo, o ktorom sa viac dočítate nižšie. Na blogu KPK čoskoro uverejníme niekoľko prekladov jej textov, vrátane rozsiahlejšieho úryvku z jej najznámejšej knihy, Caliban and the Witch. Medzičasom si môžete prečítať dosiaľ jediný slovenský preklad článku tejto autorky, Postaviť feminizmus opäť na nohy. Vlastne nie jediný: Silvia Federici je (spolu s Mariom Montanom) tiež autorkou textu Tézy o masovom robotníkovi a spoločenskom kapitáli, ktorý sme dávnejšie uverejnili na blogu KPK. Pôvodne vyšiel v časopise Radical America pod pseudonymom „Guido Baldi“.

Kto je Silvia Federici?

Teoretička, aktivistka a vysokoškolská učiteľka. Ako marxistická feministka sa venuje témam ako ženská a prekérna práca, pôda, vojna, kapitalistická kríza, commons¹ a vyvlastňovanie. Ústredným problémom jej teórie a praktického aktivizmu je reprodukcia, na ktorej stavia svoje chápanie útlaku a fungovania triednych vzťahov. V poslednom období sa venuje predovšetkým problematike autonómnych foriem sociálnej kooperácie alebo – ako hovorí Federici – self-reproducing movements (samo sa reprodukujúcich hnutí), ktoré sú nositeľmi zmeny spoločenských vzťahov.

V roku 1967 sa z rodného Talianska presunula do Ameriky s cieľom študovať filozofiu na University of Buffalo. V rušných sedemdesiatych rokoch, ktoré poznačili aktivity ženskej skupiny Lotta Femminista (Feministický zápas), spoluzakladá International Feminist Collective (Medzinárodný feministický kolektív). Vyústením jeho aktivít bola séria kampaní Wages for Housework (Mzdy za prácu v domácnosti). „Problémom bez mena“, ktorému sa kampaň venovala, bola neplatená práca žien v domácnosti, ktorú Federici chápe ako hlavný zdroj podriadenia žien a zároveň ako nevyhnutnú podmienku plynulej akumulácie kapitálu. Silvia Federici bola – spolu so Selmou James a Mariarosou Dalla Costa – jednou z vedúcich osobností kampane.

V osemdesiatych rokoch sa načas presťahovala do Nigérie, kde pôsobila ako učiteľka a výskumníčka. Založila tu Committee for Academic Freedom in Africa (Výbor pre akademickú slobodu v Afrike), ktorý podporuje boje študentov a učiteľov v Afrike. Pobyt jej tiež priniesol mimoriadne vzácnu skúsenosť: účasť na bojoch proti politike „štrukturálneho prispôsobenia“ a privatizácii pôdy, ktorú presadzoval Medzinárodný menový fond a Svetová banka.

Ako hovorí Federici, vďaka týmto zápasom začala „čítať udalosti v Nigérii cez prizmu Európy šestnásteho storočia“. Drancovanie miestneho obyvateľstva v súvislosti s expanziou kapitalistických vzťahov ju po návrate do Ameriky priviedlo k skúmaniu prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Tak vznikla fascinujúca história žien v období nástupu kapitalizmu, Caliban and the Witch: Women, the Body and Primitive Accumulation (Kaliban a čarodejnica: Ženy, telo a pôvodná akumulácia). Jej hlavnú tézu možno zhrnúť takto: medzi zhoršením sociálneho a ekonomického postavenia žien a prechodom ku kapitalizmu je kauzálny vzťah, keďže oslabenie moci žien bolo predpokladom nástupu nového poriadku.

V rokoch 1985 až 2005 Federici vyučovala na Hofstra University v New Yorku. Angažuje sa v americkom hnutí proti trestu smrti, je členkou kolektívu Midnight Notes a spoluzakladateľkou Radical Philosophy Association. Žije v newyorskom Brooklyne, naďalej sa venuje teoretickej práci, prednáša a cestuje po celom svete. Deň pred prezentáciou v Bratislave výstupi na univerzite vo Viedni, po krátkej návšteve Slovenska zase odchádza do Belehradu.

Kľúčové myšlienky svojho diela sformulovala v prácach Wages Against Housework (Mzdy proti práci v domácnosti, 1975), Caliban and the Witch: Women, the Body and Primitive Accumulation (Kaliban a čarodejnica: Ženy, telo a pôvodná akumulácia, 2004) a v ďalších štúdiách, ktoré vyšli v antológii Revolution at Point Zero: Housework, Reproduction, and Feminist Struggle (Revolúcia v bode nula: Práca v domácnosti, reprodukcia a feministický boj, 2012).

Poznámky

1 Termínom commons sa pôvodne označovali obecné pastviny a pôda; dnes akékoľvek prírodné či kultúrne zdroje, ktoré sú spoločným majetkom všetkých.

Ďakujeme Mir. za sprievodný text.