Foxconn, Nitra: Spomienky ex-zamestnankyne a dejiny fabriky

V spolupráci s gongchao.org sme pripravili nasledujúci materiál o Foxconne v slovenskej Nitre. Jeho súčasťou je príbeh bývalej zamestnankyne, ktorá pracovala najprv v Sony v Trnave a neskôr v novej fabrike tejto firmy v Nitre. Zostala tu i potom, čo nitriansku fabriku odkúpil Foxconn. Z jej spomienok sa napríklad dozvedáme, že práca migrantov v Nitre nehrá nijakú zásadnú úlohu, na rozdiel od tovární v Pardubiciach a Kutnej Hore. Zaujímavé je tiež postavenie agentúrnych pracovníkov, ktoré opisuje. Súčasťou materiálu sú úryvky z rozhovoru s odborárom vo Foxconne, ktorý sme prevzali z novín. Na konci článku uvádzame chronológiu výroby televízorov Sony na Slovensku od r. 1996 do r. 2012, takisto zostavenú z informácií z tlače.

Tento text, spolu s článkom o podmienkach v českých závodoch Foxconnu v Pardubiciach a v Kutnej Hore, ponúkame aj ako brožúru v PDF: Foxconn v Českej republike a na Slovensku.

Štúdiu Rutvice Andrijašević a Deviho Sacchetta o českých fabrikách Foxconnu sme pôvodne uverejnili na blogu: prvá, druhá, tretia časť.

The English version of this article is available at gongchao.org: „I wasted six years of my life“ – The story of a Foxconn-worker from Nitra, Slovakia and Foxconn/Sony TV-Production in Slovakia.

Lucia: „Stratila som šesť rokov života.“ Príbeh bývalej zamestnankyne Foxconnu v Nitre

S Luciou, mladou ženou pred tridsiatkou, sme sa stretli v jej rodnom meste na strednom Slovensku. Spojili sme sa s ňou prostredníctvom spoločných priateľov, pretože sme sa chceli dozvedieť viac o podmienkach v závode firmy Foxconn v Nitre. Lucia tu – a predtým v Trnave – pracovala šesť rokov, kým ju začiatkom roku 2012 neprepustili spolu so stovkami ďalších. Nasledujúci článok je založený na rozhovore, ktorý sme s ňou urobili.

Po strednej škole Lucia pracovala v továrni v Českej republike. V roku 2006 sa vrátila na Slovensko a začala pracovať vo fabrike Sony v Trnave. Zostala s firmou, keď sa výroba koncom roka 2007 presunula do Nitry. Pracovala tu aj potom, čo nitriansky závod v roku 2010 prevzal Foxconn. Továreň vyrába televízory Sony, panely a základné dosky.

V Trnave Lucia spočiatku pracovala prostredníctvom agentúry a bývala na ubytovni. Neskôr dostala zmluvu na dobu neurčitú, ktorá pokračovala aj po prevzatí Foxconnom. Podľa jej slov bolo len málo ľudí, ktorí po nej ešte dostali plný úväzok na dobu neurčitú. Začínala ako operátorka výroby v montáži televízorov. Neskôr sa stala kontrolórkou kvality a „náhradníčkou“, ktorá podľa potreby zastupuje ľudí na rôznych pozíciách na linke.

Továreň

V trnavskej továrni Sony pracovalo 1500 ľudí, v nitrianskej 3000. Kým Sony v Trnave vyrábal 330 televízorov denne, v Nitre sa toto číslo za čias Foxconnu toto číslo zvýšilo na 400, neskôr na 550 a 900 televízorov. Lucia zdôraznila, že kvalita televízorov vyrobených Foxconnom je oveľa nižšia.

Bezprostredne po tom, čo závod prevzal Foxconn, tu zostala pracovať väčšina zamestnancov. Nezmenila sa ani technológia a výrobný proces. Fabrika ďalej vyrábala televízory Sony. Zmenili sa však šéfovia, a podľa Lucie sa zintenzívnila kontrola na pracovisku. Časté boli takzvané audity. Supervízori pred auditom vyvíjali veľký tlak na robotníkov, aby bolo všetko čisté a aby čo najlepšie pracovali.

Robotníci

Asi polovica pracujúcich vo Foxconne bola zamestnaná prostredníctvom agentúry, druhú polovicu tvorili kmeňoví zamestnanci. Väčšina kmeňových však s Foxconnom mala zmluvu na dobu určitú. Agentúrnych pracovníkov zamestnávali na dni, týždne alebo mesiace, s prestávkami. Kým agentúrni pracovníci mali nárok na ubytovanie, kmeňoví nie. Len line lídri a vyšší zamestnanci dostávali príspevok na bývanie vo výške 100 € a viac.

Všetci robotníci boli zo Slovenska, vrátane niekoľkých Rómov. Väčšinu pracovníkov tvorili mladí ľudia, no medzi tými, ktorých Foxconn prevzal od Sony, sa našlo aj pár starších, až päťdesiatročných, ktorí v Nitre a Trnave pracovali aj pätnásť rokov. Podľa Lucie boli vzťahy medzi kmeňovými zamestnancami a agentúrnymi pracovníkmi celkom dobré; pracovalo sa aj na zmiešaných linkách, no niektoré linky boli zložené výlučne z agentúrnych pracovníkov.

Podmienky

Po tom, čo Foxconn kúpil fabriku od Sony, sa mzdy okamžite nemenili. Lucia v Sony ako kmeňová zamestnankyňa dostávala asi 500 € mesačne. V ére Foxconnu sa však mzdy pomaly, kúsok po kúsku, začali znižovať. Výplatná páska bola nezrozumiteľná. Luciina najvyššia mzda bola 550 € v čistom, no zväčša sa pohybovala medzi 330 a 450 eurami. Agentúrni pracovníci zarábali viac ako kmeňoví, okolo 600 € mesačne (čiže 3,00 až 3,30 € na hodinu plus nadčasy).

V nitrianskom závode sa spočiatku pracovalo na rannej a poobedňajšej zmene, pričom vo výrobe základných dosiek mali aj tretiu, nočnú zmenu. Každá trvala 8 hodín. Ak bolo treba dokončiť objednávky, nasledoval nadčas. Preto sa stávalo, že ranná zmena pracovala aj do šiestej večer – najmä v sezóne, po letných prázdninách, keď sa vyrábali produkty na predvianočný predaj.

Kmeňových zamestnancov, ktorí žili v Nitre a okolitých obciach či mestách, vozili do fabriky firemné autobusy. Agentúrni pracovníci ich nesmeli používať. Lucia vstávala o tretej ráno, o štvrtej nasadla na autobus, o šiestej začínala pracovať a späť domov sa dostala okolo štvrtej poobede. Cesta autobusom trvala 90 minút jednosmerne.

Výrobný plán sa oznamoval na rannom stretnutí; potom si robotníci museli prečítať operačný plán na linke. O počte vyrobených jednotiek a rozdiele oproti plánu informovali obrazovky (červené čísla = pod plánom, zelené čísla = nad plánom). Ak bolo treba dokončiť objednávku, zamestnanci museli zostať v práci a pracovať nadčas; ak plán nebol neodkladný, dokončil sa v nasledujúci deň alebo na inej linke.

Lucia dodáva, že po roku 2010 sa situácia zmenila a v dôsledku poklesu objednávok sa vyrábalo len na rannej zmene. Kým predtým sa pri veľkom počte objednávok pracovalo každý pracovný deň i nadčas v sobotu (pričom nedeľa bola voľným dňom), neskôr sa pracovné soboty zrušili.

Podľa Lucie 99 percent robotníkov nedokázalo držať krok s rýchlosťou linky. Práca bola veľmi vyčerpávajúca a príliš rýchla. Nebolo dosť času na jedlo či návštevu toalety. Prestávky boli prikrátke a cesta do jedálne pridlhá. Keď na nejakej linke neboli objednávky, robotníkov presunuli na iné linky alebo ich nechali upratovať. Kým v trnavskom Sony sa v takých prípadoch podľa Lucie dalo vyjsť von zo závodu a vypiť si kávu, vo Foxconne museli zamestnanci stáť pri linkách, a to aj celé hodiny.

Fluktuácia zamestnancov bola vysoká. Agentúrni pracovníci, ktorí vo Foxconne chvíľu pracovali, sa na ďalší turnus už zväčša nevracali.

Pracovné vzťahy

Foxconn mal v nitrianskom závode veľmi prísny systém trestov. Za prvé porušenie pravidiel bola pokuta 100 eur. Pri treťom porušení čakala zamestnanca výpoveď. Za také porušenia sa považoval aj neskorý príchod do práce alebo návrat z prestávky. „Mali sme len držať hubu a pracovať.“

Zamestnanci pri práci nesmeli hovoriť, nehrala tu žiadna hudba, prostredie bolo úplne tiché a nudné. Bolo ťažké spomaľovať prácu, pretože manažéri okamžite zasiahli, ak zbadali nejakú zmenu na obrazovkách. Pri zrýchlení práce klesala kvalita.

Hierarchia bola prísna: najnižšiu úroveň tvorili operátori na linkách, ktorí nosili sivé antistatické vesty (Lucia spomína, že aj napriek veste dostala kopanec od elektriny). „Náhradníci“ a kontrolóri kvality mali o 50 € vyššie platy a nosili rovnaké vesty, no keď na týchto pozíciách pracovala Lucia, spomínaný bonus nedostala. Line lídri, často ľudia z regiónu, nosili žlté vesty. Shift lídri mali zelené vesty a manažéri červené. Niektorí z nich boli Slováci, mnohí však Číňania či Španieli.

Lucia opísala hádky a spory o nadčasy a problémy s kvalitou. Raz sa stalo, že celá linka odišla po práci domov aj napriek ohláseným nadčasom. Hovorí, „Musíte si otvoriť ústa.“

Rodová (genderová) deľba práce

Mužom prideľovali práce, pri ktorých bolo treba zdvíhať bremená (napríklad televízory na montážnu linku), kým ženy robili takzvané jednoduché práce, napríklad zapájanie komponentov. Medzi line lídrami bolo veľa žien. Lucia zdôrazňovala, že nemala ambície stať sa line líderkou, pretože mzda nebola o toľko vyššia a pozícia prinášala oveľa väčšiu zodpovednosť. Medzi shift lídrami bolo pár žien, no medzi manažérmi žiadne. Po nástupe krízy všetkých agentúrnych pracovníkov prepustili, takže ženy so zmluvou na dobu neurčitú museli robiť aj práce, ktoré predtým vykonávali muži, napríklad zdvíhanie bremien. Tam, kde predtým pracovali dvaja ľudia, musel teraz úlohy zvládať jeden človek.

Odbory

Jeden zo zamestnancov podľa Lucie založil v nitrianskom závode odbory. Tie vyjednávali s manažmentom, no nedokázali zvýšiť príplatky a mzdy či zabrániť výpovediam. Odborári chodili po linkách a ponúkali ľuďom členstvo (čo bolo proti pravidlám Foxconnu), no len málo zamestnancov podpísalo. Človek, ktorý odbory založil, bol neskôr prepustený. Potom už odbory v závode nevyvíjali nijakú aktivitu. Lucia hovorí, že „Odbory nič nezmenili.“

Iné závody

O fabrikách Foxconnu v Českej republike mali v Nitre len málo informácií. Niektorí nitrianski zamestnanci tam však predtým pracovali a hovorili, že pracovné podmienky boli v Čechách lepšie. Zamestnanci počuli o vlne samovrážd v Číne a rozprávali sa o nich. Lucia si spomína, ako zo žartu hovorili, že čoskoro budú samovraždy aj v slovenskom závode.

Prepúšťanie

Po roku 2010 sa v továrni zmenšil objem produkcie. Počet liniek sa začiatkom roka 2012 znížil z pôvodných 32 na 15, a na začiatku roku 2013 na päť. V priebehu posledných dvoch rokov prebehlo niekoľko vĺn prepúšťania, ktoré niekedy zasiahli sto i viac zamestnancov. Postupne boli prepustení všetci agentúrni pracovníci. Mnohí kmeňoví zamestnanci sedia doma, čakajúc, že ich zavolajú do práce. Niekedy sa pracuje jeden, dva dni, a prestávka pokračuje. Tí, ktorí sú doma, dostávajú 60 percent mzdy. Doteraz bolo obvyklé, že sa v januári roka začalo s výrobou nového modelu, no teraz je to inak.

Luciu prepustili začiatkom roku 2012 spolu s ďalšími asi 700 zamestnancami. Dostala trojmesačné odstupné, ktoré jej vyplatili spolu s trinástym platom a poslednou mzdou. Celková suma presiahla 1000 eur. Podľa jej slov jej tento balíček vyplatili naraz schválne, aby bola daňová zrážka vyššia. Po pár mesiacoch si našla novú prácu v reštaurácii.

V elektrotechnickej továrni – najprv v Trnave, potom v Nitre – pracovala šesť rokov. Keď začínala, bola ešte tínedžerka. Čas podľa nej síce plynul rýchlo, no aj tak sa jej zdalo, akoby to bolo desať rokov. Považuje ich za „stratené“, a nikdy viac by tu nechcela pracovať.

Úryvky z rozhovoru s Otom Masarykom, odborárom v nitrianskom Foxconne

„Zamestnávateľ to vidí tak, keď nemáme objednávky, tak robotníci neprídu do práce a za ten deň nedostanú nič zaplatené. Ak teda týždenné objednávky stihneme vyrobiť do štvrtka, tak-piatok sa odplánuje, ľudia ostanú doma a nič si nezarobia. Z pohľadu zamestnávateľa je to super, dosiahol maximálnu flexibilitu, akurát že ľudia nemajú pomaly z čoho živiť svoje rodiny…“

„U nás to funguje tak. Manažér ráno oznámi, že dnes vyrobíme šesťsto televízorov a ak sa to nestihne, tak sa to musí dorobiť ako nadčas. Ľudia sú, samozrejme, unavení a začnú robiť chyby. Ak zle zapojíte napríklad kontakt, je to brané ako porušenie pracovnej disciplíny. Za jedno porušenie pracovnej disciplíny je o polovicu skrátený trinásty plat, pri dvoch sa zruší celý a za tri je výpoveď…“

„Iróniou je, že agentúrni zamestnanci majú lepšie podmienky ako stáli zamestnanci, pritom všade vo svete to je naopak. Nový agentúrny zamestnanec dostane 3,20 eura.na hodinu a ja po štyroch odpracovaných rokoch mám za hodinu len 2,38 eura. Zamestnanci cez agentúru majú tiež zaplatenú cestu [z ubytovne do fabriky zvláštnym autobusom] a ubytovanie. Nie je to v poriadku a niekto na to nemusí určite profitovať…“

„U nás tak buď pracujete nadčasy, alebo ste doma a výsledkom je dosiahnutie maximálnej flexibility. Na to, aby to mohli robiť čo najefektívnejšie, potrebujú sa zbaviť väčšiny kmeňových zamestnancov a ľudí si najímať len cez pracovné agentúry. Sú napríklad také situácie, že v jednom dni nejde len linka na výrobu LCD panelov a ostatné bežia normálne. Podniková lekárka tiež nemá problém podpísať hocikomu výpoveď zo zdravotných dôvodov a podnik bez problémov vyplatí dvojmesačné odstupné.“

(Zdroj: „Odbory: Cieľom Foxconnu je zbaviť sa stálych pracovníkov“, Pravda, 30. 5. 2011, č. 124, s. 11)

Dejiny Sony/Foxconn na Slovensku, 1996 – 2012

1996

Sony v apríli vstupuje na Slovensku a neďaleko Trnavy buduje nový závod na výrobu komponentov do televízorov. Tie sa majú ďalej používať vo výrobe vo fabrikách v Británii, Španielsku a Nemecku. Spoločnosť pri Trnave kúpila priemyselný areál, ktorý predtým slúžil ako sklady Jednoty.

V auguste sa začína skúšobná prevádzka. Asi polovicu strojov presunuli do Trnavy z iných závodov Sony. Spočiatku tu pracuje 350 až 400 ľudí na tri zmeny. S výrobou sa začína v čase, keď závod nie je celkom dostavaný. Skupiny robotníkov cestujú na stáže do Japonska, Nemecka a Veľkej Británie, pričom polovicu nákladov hradí firme štát.

Inzerovaný nástupný plat je 4500 korún v hrubom, bez nadčasov a príplatkov. V tom čase to na slovenské pomery nie je veľa.1 Minimálna mzda v roku 1996 bola 2450 korún.

1998

V Trnave sa denne vyrobí 500 televízorov. Sony spolupracuje aj s lokálnymi subdodávateľmi; k prvým patrili výrobcovia baliacich materiálov a plastových krytov.2

1999

Devalvácia rubľa vedie k výkyvom na trhu a vplýva aj na výrobu v Trnave. Z celkového počtu 660 zamestnancov sa 40 ľudí dočasne presúva do iných firiem.3 Sony nezvažuje obmedzenie výroby, pretože polohu závodu v Trnave vníma ako strategickú vzhľadom na trhy v Rusku, Poľsku a na Ukrajine.

2001

Sony plánuje do dvoch rokov zdvojnásobiť výrobu. V roku 2001 v Trnave pracovalo v priemere 1137 zamestnancov. Závod sa stal najväčším producentom a vývozcom televízorov a televíznych komponentov na Slovensku. Ročná produkcia dosiahla 600 000 kusov televízorov určených pre celý európsky trh. Komponenty vyrobené v Trnave sa používajú v závodoch Sony v USA, Británii, Španielsku a Číne. V tomto čase Sony spolupracuje s 26 miestnymi subdodávateľmi, ktorí sú asi o 20 % lacnejší než zahraniční a majú o 55 % kratšie dodacie lehoty.4

2004

Celková výroba (televízorov i komponentov) dosahuje v roku 2004 úroveň 9,55 milióna jednotiek (o 18 % viac ako v roku 2003). Iba dve percentá celej výroby sa predávajú na Slovensku, no napriek tomu tvoria až 51 % predaja televízorov v krajine. Tržby Sony v roku 2004 vzrástli o 11,2 percenta. V rokoch 1996 – 2004 firma na Slovensku preinvestovala spolu 1,6 miliardy korún, čo v tom čase predstavovalo asi 40 miliónov eur (len v roku 2004 išlo o investície vo výške 300 miliónov korún čiže 7,5 milióna eur).

V Trnave vzniká najväčšie servisné centrum pre konzoly Playstation v Európe. Celková pracovná sila činí 1598 zamestnancov.5

2006

Sony prechádza od výroby CRT obrazoviek k LCD televízorom. Ohlasuje tiež presun výroby do Nitry. Medzi dôvodmi sa uvádza rýchle cestné spojenie s Bratislavou a Trnavou, ako aj priestor na ďalšiu expanziu Sony i subdodávateľských závodov. Nitra mala tiež vyššiu mieru nezamestnanosti než Trnava, kde nedostatok pracovnej sily predstavoval problém. Inzerovaná mzda v Nitre bola 14 000 korún vrátane príplatkov a nadčasov (minimálna mzda v roku 2006 bola 7600 Sk).6 Sony plánuje v Nitre zamestnať spolu 3000 ľudí, z čoho polovicu majú tvoriť bývalí zamestnanci z Trnavy. Plánovaná ročná kapacita výroby bola 3 milióny televízorov. Celková investícia dosiahla 2,735 miliardy korún (73 miliónov eur).

Firma dostala štedrú podporu od štátu. 380 miliónov korún sa malo použiť na vybudovanie infraštruktúry v Nitre. Podľa európskej legislatívy mohol štát ďalej pokryť maximálne 15 % investície Sony. Jednou z požiadaviek spoločnosti bolo, že 90 % štátnej podpory použije na nákup technológií. Sony tiež žiadalo beztrestnosť v prípade, že zrealizuje len 80 % celého projektu. 1500 nových pracovných miest sa podľa podmienok pomoci malo udržať najmenej najbližších päť rokov. Firma tiež dostala sedemročnú úľavu z dane zo zisku.7 V roku 2010 sa objavilo viac informácií o štátnych dotáciách. Celková dotácia pre Sony predstavovala 1,17 miliardy korún (38,8 milióna €), celková úspora na daniach dosiahla 408,6 milióna korún (13,56 €).8 Podľa informácií z roku 2012 štát pokryl asi 42 % nákladov Sony, čím sa operácia stala najväčším programom štátnej podpory investícií na Slovensku.9

2007

V októbri sa spúšťa prevádzka závodu v Nitre. Trnavskú fabriku presúvali po jednotlivých linkách. V Nitre zatiaľ pracuje 600 zamestnancov, ktorí vyrábajú LCD televízory typu Bravia. Očakáva sa, že pri plnej kapacite sa nitrianska továreň stane najväčším dodávateľom týchto televízorov na európsky trh, popri staršej fabrike v Barcelone.

2008

Japonský subdodávateľ Ryoka investuje v Nitre 300 miliónov korún a zamestnáva 270 ľudí.10 Firma spočiatku čelí ťažkostiam pri hľadaní zamestnancov na technické pozície a miesta shift lídrov, na ktorých sa vyžaduje anglický jazyk. S výstavbou vlastného závodu začal aj juhokórejský výrobca plastových krytov Daidong, podobne ako španielsky výrobca kovových krytov Farguell a japonský dodávateľ plastových komponentov Meiki. Sony plánuje postaviť pri nitrianskej fabrike nový závod.

Prvýkrát po päťdesiatich rokoch však japonský gigant zaznamenáva straty. Dopyt na svetovom trhu klesá. Sony doteraz v Nitre investoval 82 miliónov eur. Závod je už najväčším producentom televízorov značky Sony na svete.11

2010

Továreň Sony v Nitre kúpil Foxconn. Podmienky zamestnancov, vzťahy zo subdodávateľmi a výrobné kvóty sú v zmluve zafixované na jeden rok. Po uplynutí tejto doby bude mať Foxconn rozviazané ruky.12 Táto spoločnosť už skôr, v roku 2009, kúpila továreň na LCD televízory Sony v Mexiku. Sony zvýšilo podiel subdodávateľmi vyrobených LCD televízorov na 40 % (v roku 2009 sa u subdodávateľov ako Foxconn vyrábalo len 5 % televízorov značky Sony). Japonská firma si v Nitre ponecháva 10% podiel a Foxconn plánuje udržať výrobu televízorov Bravia, ale tiež zvýšiť do dvoch rokov kapacitu z 5 miliónov jednotiek (plánovaných na rok 2010) na 7,5 milióna jednotiek. To by znamenalo rast počtu zamestnancov o 20 %. V júni 2010 pracuje v Nitre 2500 ľudí.

Sony sa zbavuje aj barcelonského závodu, ktorý kupujú dve španielske firmy (Ficosa International a Comsa Emte). Výroba produktov Sony (pod vlastnou značkou) sa tým v Európe končí. Fabrika v Barcelone fungovala od roku 1973 a zamestnávala 1100 ľudí.13

2011

V januári Foxconn hovorí o pláne zvýšiť výrobu o 50 % a počet zamestnancov o 30 %. V máji však dochádza k poklesu výroby. Zamestnanci zostávajú doma, no bez nároku na mzdu.

Odbory podávajú sťažnosť na Inšpektorát práce, ktorá sa týka aj nerovnomerného rozloženia pracovného času, reorganizácií pracovných zmien bez dohody s odbormi a neposkytnutia priestorov odborovej organizácii. Vo firme pôsobí aj zamestnanecká rada, ktorá je pod kontrolou manažmentu. Zástupca odborov bol z volieb do tejto rady vyšachovaný. Členovia rady – medzi ktorými nebol jediný robotník z výroby, len administratívni pracovníci – schválili zmeny v organizácii pracovného času a zmien, ktoré navrhla spoločnosť. Po zemetrasení v Japonsku dochádza k problémom v zásobovaní. Výroba v Nitre sa redukuje na jednu zmenu. Mzdy klesajú z 420 € na 370 € v čistom.14

V júni závod oficiálne prechádza na jednu zmenu, údajne v dôsledku sezónnosti výroby a nových investícií do liniek, ktoré umožnili zvýšiť dennú produkciu o 40 % a vyrábať viaceré modely na jednej linke. V tejto chvíli pracuje v továrni asi 3000 ľudí.

V júli sa zatvára celé oddelenie zložené z kmeňových zamestnancov, ktorých presúvajú na iné pozície. Asi 60 agentúrnych pracovníkov tak prichádza o prácu. Zástupcovia spoločnosti vyhlásili, že podiel agentúrnych pracovníkov bol v tomto období asi 10 až 20 %.15

V roku 2010 továreň vyrobila 2,6 milióna jednotiek, kým v roku 2011 to bolo 2,1 milióna.

2012

Foxconn ohlásil hromadné prepúšťanie v dôsledku prudkého poklesu dopytu po televízoroch značky Sony. Plánoval znížiť stav o 600 pracovníkov na 1800 zamestnancov. Plán sa napokon znížil na 430 výpovedí, ktoré zasiahli zamestnancov výroby i administratívnych pracovníkov.

Medzičasom Inšpektorát práce rozhodol vo veci sťažnosti odborov vo Foxconne. Prvý verdikt z mája 2011, ktorý stál na strane zamestnancov, sa zrušil. Podľa inšpektorátu bol postup Foxconnu, týkajúci sa zmien a pracovného času, v súlade s pravidlami, pretože manažment konzultoval zmeny so zamestnaneckou radou.16

V septembri predstavitelia Foxconnu ohlásili, že objednávky od Sony klesli o tretinu (v porovnaní s rokom 2011). Kým na svojom vrchole v roku 2008 továreň zamestnávala takmer 4000 ľudí, odvtedy upadá. V septembri 2011 tu pracovalo 2100 zamestnancov, v septembri 2012 už menej ako 1300 (najmä kmeňoví zamestnanci).17 V tomto období sa vyrábalo len na jednej zmene, na 22 linkách (z 32).

Subdodávateľ Ryoka z Nitry v novembri 2012 odišiel a prepustil všetkých 227 zamestnancov. V blízkosti nitrianskeho Foxconnu zostal len jeden subdodávateľ: Meiki, výrobca plastových komponentov.18

Foxconn vyhlásil, že závod v Nitre je strategicky významný pre európske trhy a poprel akékoľvek plány na odchod – napriek tomu, že v súčasnosti sa využíva len 50 % výrobnej kapacity fabriky.

Máte zaujímavé skúsenosti

s prácou vo Foxconne v Nitre, v Pardubiciach alebo v Kutnej Hore – alebo v továrni inej spoločnosti? Radi by sme o nich vedeli. Napíšte nám na kpk (zavináč) protikapitalu.org.

Poznámky

1 „Japonská robota – slovenský plat“, Slovenská republika – Víkend, 14. 2. 1997, č. 7, s. 3.

2 „Produkty trnavského závodu Sony sú určené pre strednú…“, Národná obroda, 29. 1. 1998, č. 23, s. 3.

3 „Ambície Sony Slovakia“, Pravda, 30. 3. 1999, č. 74, s. 2.

4 „Sony v Trnave zdvojnásobí výrobu“, Sme, 31. 10. 2002, č. 254, s. 7.

5 „Sony Trnava plánuje vyrobiť milión televízorov“, Pravda, 20. 5. 2005, č. 116, s. 13.

6 „Sony v Trnave síce končí, ale ľudí hľadá ďalej“, Hospodárske noviny, 26. 9. 2006, č. 183, s. 13.

7 „Stimuly pre Sony neprekročia 15 % investície“, 2. 11. 2006

8 „Sony je na predaj. Chcú ho Taiwanci“, Hospodárske noviny, 29. 3. 2010, č. 60, s. 13.

9 „Foxconn má prepúšťať, riskuje stratu dotácií“, Sme, 17. 1. 2012, č. 13, s. 7.

10 „Za Sony prichádza Ryoka“, Hospodárske noviny, 18. 4. 2007, č. 75, s. 13.

11 „Sony odložila nitriansku megainvestíciu“, Trend, 11. 12. 2008, č. 49, s. 10.

12 „Japonci predali vlajkovú loď“, Trend, 8. 4. 2010, č. 14, s. 32.

13 „Sony v Európe s televízormi končí“, Trend, 16. 9. 2010, č. 37, s. 29.

14 „Foxconn necháva pracovníkov doma bez mzdy“, Pravda, 30. 5. 2011, č. 124, s. 10.

15 „Foxcon na jednu zmenu“, Trend, 6. 6. 2011, č. 22, s. 31, „Taiwančania prepustia stovky ľudí“, Hospodárske noviny, 15. 7. 2011, č. 136, s. 11.

16 „Inšpektorát práce vo Foxconne nezistil porušenie predpisov“, Pravda, 21. 3. 2012, č. 68, s. 10.

17 „Foxconn prepúšťa brigádnikov“, Hospodárske noviny, 2. 11. 2012, č. 212, s. 13.

18 „Sony sa vracia do Nitry“, Trend, 14. 9. 2012, č. 36, s. 40., „Investor z Nitry končí. Prepustí stovky ľudí“, Hospodárske noviny, 23. 10. 2012, č. 205, s. 1.