Druhá časť štúdie skúma organizáciu pracovného času v pardubickom a kutnohorskom Foxconne, ako aj hierarchiu pracovných síl, ktorá sa od nej odvíja. Pozrieme sa aj na úlohu odborov a dostaneme odpoveď na otázku, prečo sa v Čechách už nevyrábajú produkty firmy Apple… Za mimoriadne zaujímavé a dôležité však považujeme úvahy autorskej dvojice o úlohe pracovných agentúr vo výrobnom systéme, ktoré túto časť článku uzatvárajú.
(Tento text, spolu s článkom o podmienkach v slovenskom závode Foxconnu v Nitre, ponúkame aj ako brožúru v PDF: Foxconn v Českej republike a na Slovensku.)
Rozličné pracovné podmienky
Zmeny a pracovné doby kmeňových a agentúrnych zamestnancov sa líšia, no zväčša platí, že agentúrni pracovníci pracujú dlhšie. Dĺžku pracovného dňa určujú potreby výroby. Ekonomická kríza ovplyvnila organizáciu pracovných zmien a posilnila význam pracovných agentúr, keďže Foxconnu poskytujú flexibilitu pracovnej sily.
Systém hodinových zmien delí robotníkov na tri skupiny. Prvú skupinu tvoria zamestnanci Foxconnu, ktorí pracujú na denných a v niektorých prípadoch nočných zmenách po osem hodín, spolu 37,5 hodín týždenne. Druhá skupina pozostáva zo zamestnancov Foxconnu, ktorí pracujú na 12-hodinových zmenách, nočných i denných, trikrát do týždňa, a sú k dispozícii na ďalšie prípadné zmeny počas týždňa. Tretiu skupinu tvoria agentúrni pracovníci, ktorí takmer všetci pracujú na 12-hodinových zmenách vo dne i v noci, pričom viac ako päť dní v týždni pracujú len počas výrobných špičiek. Tento systém rozvrhov berie do úvahy, až na určité výnimky, českú legislatívu, ktorá prikazuje najviac 48 hodín práce týždenne vrátane nadčasov.1 To znamená osem hodín nadčasov týždenne alebo 416 hodín ročne. Legislatíva však má určité paradoxy, vysvetľuje odborár:
„Nezáleží na tom, ako sú tieto zmeny zorganizované a aké dlhé sú, pokiaľ nepresiahnu 40 hodín týždenne. Takže 12- alebo 24-hodinové zmeny sú v poriadku. Človek tiež môže mať dva plné úväzky naraz. To nie je protizákonné. Z EÚ prichádza tlak na predĺženie zo 48 hodín na 56 hodín týždenne, ako je to v európskej pätnástke.“ (Bohdan, ČMKOS, Praha, 4. 9. 2012)
Pracujúci na 8- a 12-hodinových zmenách podliehajú odlišným pravidlám. Tí, čo pracujú na osemhodinových zmenách, majú 22 dní dovolenky ročne. Zamestnanci na 12-hodinových zmenách majú právo na 15 dní dovolenky. Kým tí prví sú za nadčasy platení od hodiny, odpracované hodiny druhej skupiny sa riadia takzvaným „systémom časových kont“. Systém kont funguje asi dva roky. Zaviedla ho kolektívna dohoda s cieľom vytvoriť pre firmu značnú časovú flexibilitu. Pracujúci na 12-hodinovej zmene by mali za 6 mesiacov odpracovať spolu 930 hodín. Či za šesť mesiacov odpracujú viac alebo menej ako 930 hodín, stále dostávajú rovnakú mesačnú mzdu. V systéme kont sa stráca informácia o tom, či niekto pracoval cez víkend: pracovný deň a víkend sa počítajú rovnako, takže práca cez víkendy nezvyšuje mzdu. Systém kont má tiež regulatívnu funkciu a používa sa na organizovanie pracovných zmien. Manažment prideľuje prácu tým, ktorí neodpracovali dosť hodín, a dočasne z výroby vylučuje tých, ktorí majú hodín dostatok. Keď teda nie sú objednávky a zamestnanci odpracujú málo hodín, neodpracované hodiny za daný mesiac sa im presunú do nasledujúceho:
„V marci 2012 som odpracoval len deväť dní [po 12 hodín] a zvyšok sa mi odčítal z konta. Nakoniec som Foxconnu »dlžil« hodiny, no dostal som normálnu mzdu.“ (Gombo, mongolský kmeňový zamestnanec, Pardubice, 9. 9. 2012)
Systém kont sa riadi objednávkami a pre zamestnancov má výhody i nevýhody. Kým na jednej strane im garantuje pevný mesačný príjem, na druhej strane sa u spoločnosti „zadlžujú“. Keďže hodiny sa im počítajú po dobu šiestich mesiacov, robotníci na 12-hodinových mzdách sú k Foxconnu priviazaní jednak preto, že musia „splatiť“ svoj hodinový „dlh“, ale aj preto, lebo chcú na konci šesťmesačného obdobia dostať príplatky za nadčasy.
Situácia agentúrnych pracovníkov je o čosi iná. Platia ich len za odpracované hodiny, pričom pracujú takmer výlučne na 12-hodinovej zmene, či už dennej (6:00 – 18:00) alebo nočnej (18:00 – 6:00). To sa považuje za „normálny“ pracovný čas. Dvanásťhodinová zmena, tak ako rozvrh, ktorým sa riadia pracujúci v čínskych závodoch Foxconnu, umožňuje lepšiu organizáciu výroby a zníženie nákladov, hoci môže viesť aj k zvýšenej fluktuácii.
Dvanásťhodinové mzdy sa často spájajú s dňami odpočinku, takže robotníci nepracujú viac štyri až päť zmien za sebou. Nahradenie osemhodinovej zmeny 12-hodinovou, ktorá sa považuje za „normálnu“ vytvára veľký tlak na výrobu a spolieha sa na odolnosť pracujúcich voči intenzívnemu tempu práce. Napriek tlaku sa agentúrni pracovníci bežne sťažujú na nedostatok práce:
„V priemere odpracujem 165 hodín mesačne. Zvyčajne pracujem tri dni, niekedy štyri dni týždenne, dvanásť hodín denne. To nie je tak veľa, rád by som pracoval dlhšie.“ (Agentúrny pracovník, Pardubice, 26. 2. 2012)
Dvanásťhodinové zmeny sú skutočne charakteristické dlhými obdobiami odpočinku, ktorý zamestnanci trávia na ubytovni, čakajúc, kedy ich zavolajú do práce.2
Tí, čo niekoľko dní alebo týždňov nepracujú, zvyčajne zostávajú na ubytovni a neopúšťajú mesto. Ak však objednávky klesajú, agentúry nezriedka dočasne vracajú pracovníkov do ich domovských krajín. Znova ich povolajú vtedy, keď stúpne počet objednávok. Ako vidno, jedným z ústredných prvkov tovární Foxconnu v ČR je ich nespochybniteľná moc riadiť pohyblivú masu pracovnej sily. Poľský agentúrny pracovník vysvetľuje:
„Teraz vo Foxconne robím cez agentúru, no problém je v tom, že veľa nepracujem. V januári 2012 som odpracoval len 51 hodín a zarobil 5000 Kč (203 €). Každé ráno som išiel do fabriky opýtať sa, či je možnosť pracovať, no vždy mi povedali, že pre mňa prácu nemajú. Spolu so mnou tam boli stovky iných robotníkov. Všetkých nás najali agentúry. Prišli sme pred bránu a čakali, kým nás šéf nezavolá. Takto si však prídu len po asi desať robotníkov, ostatní čakajú na telefonát od agentúry alebo sa vrátia na ubytovňu. Niektorí pred bránami továrne čakajú celé ráno.“ (Szymon, poľský agentúrny pracovník, Pardubice, 26. 2. 2012)
Vo Foxconne existujú aj mzdové rozdiely. Kmeňoví zamestnanci zarábajú asi 3,5 € na hodinu, čo znamená, že mesačne zarobia zhruba 600 – 700 €. Agentúrni pracovníci zarábajú menej: 2,5 € na hodinu, čiže 400 – 500 € za mesiac. Mzdy sa počas prvého desaťročia po roku 2000 zvyšovali, no po roku 2010 v súvislosti s ekonomickou krízou klesli. Výška mzdy sa odvíja aj od kvalifikácie, pozície a počtu nočných zmien, odpracovaných nadčasov a prémií. Kmeňoví zamestnanci napríklad nechcú pracovať na linke, pretože mzdy sú prinízke. Na linke si kmeňoví zamestnanci mesačne zarobia asi 12 – 13 000 Kč (487 – 528 €), kým supervízor asi 20 000 Kč (812 €). Aby manažment prekonal tento problém, ponúka prémie zamestnancom, ktorí splnia vysoké normy:
„Moja mesačná mzda je asi 12 000 korún (487 €) a k tomu dostávam prémiu 1000 Kč (40 €)“ (Saikhan, mongolský kmeňový zamestnanec, Pardubice, 26. 2. 2012)
Staré víno v novej fľaši?
Úlohu odborov vo Foxconne možno charakterizovať ako okrajovú. Je to tak nielen preto, lebo členstvo v odboroch je nízke a fluktuácia vysoká. Súvisí to aj s tým, že starosti odborov sa obmedzujú na lokálnu úroveň. Koordinácia medzi odbormi v oboch českých továrňach je slabá, a ešte slabšia je vo vzťahu k odborom v prevádzke Foxconnu na susednom Slovensku. Úsekový dôverník v Pardubiciach to opísal takto:
„Na Slovensku, v Nitre, nerobia odbory nič, čo by sa Foxconnu nepáčilo. Pardubické odbory nemajú dovolené sa s nimi rozprávať. […] Nemáme žiadne kontakty na odbory v iných krajinách.“ (Vilém, Čech, úsekový dôverník, Pardubice, 12. 9. 2012)
Zamestnanci, ktorí sú členmi odborov, sa tiež sťažujú na neexistenciu spojenia medzi miestnou organizáciou a centrálou v Prahe:
„[Odborárska] Centrála je príliš teoretická a málo praktická.“ (Libor, Pardubice, 12. 9. 2012)
Prioritami pre miestnu organizáciu sú mzdy, dovolenky a zrušenie 12-hodinovej mzdy. K najväčším úspechom podľa Libora, kmeňového zamestnanca a úsekového dôverníka, patrí obmedzenie pracovného času na 163 hodín mesačne (Libor, Pardubice, 12. 9. 2012). Úsilie odborov sa sústreďuje na uzatváranie kolektívnych dohôd, zvyšovanie miezd a zlepšovanie pracovných podmienok:
„Najviac hrdí sme na to, že sme dokázali zvýšiť mzdy aj v čase krízy.“ (Dobroslav, český kmeňový zamestnanec a úsekový dôverník, Pardubice, 26. 2. 2012)
Jeden z najdôležitejších bojov za mzdy a lepšie pracovné podmienky sa odohral v Kutnej Hore, kde sa pracujúci v divízii :Apple“ pokúsili o krotký protest. Bývalá zamestnankyňa, ktorú prepustili pre jej úlohu v proteste, to opisuje takto:
„Keď nám prestali preplácať nadčasy, napísali sme ako odbory vedeniu [odborov] v Pardubiciach a požiadali ich o stretnutie… V Pardubiciach bol šéfom odborov 75-ročný chlapík, ktorý nechcel robiť nič, chcel mať len pokoj. Keď sa vedenie odborov konečne zmenilo […] začali sme robiť viac pre ľudí… Jediný protest, ktorý sme zorganizovali, bola štrajková pohotovosť. Vedeniu fabriky som odovzdala naše požiadavky, pretože ľuďom sľúbili ročné prémie, niečo ako trináste platy… [Tento sľub však nesplnili.] Vtedy sme povedali, že tie prémie chceme, a že inak bude štrajk a pred Vianocami prerušíme výrobu. Vzhľadom na trh sa začali [manažéri] báť a zrazu hneď mali peniaze, ktoré ľudia do týždňa dostali na účty… Apple potom robil audit a keď prišli, pýtali sa ľudí, či sú spokojní s podmienkami a podobne. A tak im ľudia povedali otvorene, s čím nesúhlasia, čo sa im nepáči… Tí, čo robili ten audit, hovorili, že chcú veci zlepšiť, ale namiesto toho sa potom celá divízia zrušila a 330 ľudí prepustili… Hromadné prepúšťanie by sa malo oznamovať úradu práce, ale oni to spravili veľmi šikovne. Podľa zákonníka práce ide o hromadné prepúšťanie vtedy, ak zamestnávateľ prepustí viac ako 30 ľudí. Foxconn preto každý mesiac prepustil 29 ľudí […] Pravidelne, každý mesiac vyhodili 29 ľudí.“ (Andrea, bývalá česká zamestnankyňa Foxconnu, Kutná Hora, 25. 2. 2012)
Odbory majú 250 – 300 členov v Pardubiciach a 80 v Kutnej Hore. Drvivá väčšina z nich sú kmeňoví zamestnanci a Česi. Agentúrni pracovníci, prevažne migranti, totiž do odborov vo Foxconne nemôžu vstúpiť.3 Odbory sa o podmienky migrantov veľmi nezaujímajú – s výnimkou Slovákov, s ktorými ich spájajú spoločné politické dejiny – pretože nehovoria po česky a rýchlo odchádzajú. Zdá sa, že tento nedostatok záujmu má pôvod v národnostnej optike práce odborov, ktorá nedokáže (alebo nechce) pochopiť potreby migrantských pracujúcich. Absencia vzťahu k agentúrnym pracovníkom je paradoxná, keďže kancelárie odborov a najdôležitejšej agentúry Xawax spolu susedia a nachádzajú sa na prízemí továrenského komplexu. Sťažnosťami agentúrnych pracovníkov sa teda takmer výlučne zaoberá niekoľko združení a skupín, ktorých cieľom je podpora a pomoc migrantom. Vzhľadom na toto de facto vylúčenie agentúrnych pracovníkov je budúcnosť odborov dosť neistá, lebo ako vysvetľuje nedávno prepustený zamestnanec, „V niektorých chvíľach boli vo výrobe len agentúrni pracovníci“ (Vilém, Čech, úsekový dôverník, Pardubice, 12. 9. 2012). Táto situácia podľa nášho názoru naznačuje, že sa odohrávajú zmeny jednak na úrovni kompozície pracovnej sily, ale aj v úlohe odborov. Neodkladne a dôkladne treba začať zvažovať štátny i európsky rozmer tohto stavu.
Odbory medzi pracujúcimi nemajú veľkú popularitu. Starší ich vnímajú ako pozostatok „komunizmu“, kým mladým pojem odborov nič nehovorí. Pri získavaní nových členov odbory nesmú chodiť po hale a hovoriť s robotníkmi o práci odborov. Niektorí úsekoví dôverníci používajú individuálnu stratégiu – chodia za jednotlivými pracovníkmi a pýtajú sa, „Hej, chceš byť vykorisťovaný?“ (Vilém, Čech, úsekový dôverník, Pardubice, 12. 9. 2012)
Práca odborov vo Foxconne pripomína prácu organizácie spred roka 1989:
„Členovia platia 1 % mzdy ako členské, ktoré si môžu odpočítať zo základu dane. Majú zdarma k dispozícii právnika a dostávajú poradenstvo v záležitostiach ako sú úvery, hypotéky atď. Súčasťou odborov je aj organizácia dôchodcov, ktorí predtým pracovali v Tesle. Príspevky sú 1000 Kč (40 €) na dovolenku, 500 Kč (20 €) na dieťa na letný tábor, 300 Kč (12 €) na hlavu na kultúru. Členovia majú 50% zľavu na odborársku rekreačnú chatu. All inclusive vychádza na 250 Kč (10 €) na noc, teda vrátane stravy. Organizujeme aj spoločenské aktivity, napríklad bowlingový turnaj v Kutnej Hore či rodinné aktivity na chate počas víkendov. Väčšinu členov tvoria Česi. V odboroch je aj 10 – 15 kmeňových zamestnancov zo zahraničia, ale problém s cudzincami je, že nikdy nevieme, ako dlho tu zostanú.“ (Libor, český kmeňový zamestnanec a úsekový dôverník, Pardubice, 12. 9. 2012)
Odbory venujú pozornosť aj voľnému času: organizujú športové hry, exkurzie, oslavy a ponúkajú zľavy na kúpu rôznych produktov.
Medzinárodné pobočky: úloha pracovných agentúr
Jednou z najdôležitejších charakteristík svetového systému výroby je používanie agentúr dočasného zamestnania, ktoré fungujú ako sprostredkovatelia medzi prácou a kapitálom, a to najmä v prípade migrantských pracujúcich (Collinson 1987, Gray 2002). Moc súkromných pracovných agentúr spočíva v schopnosti členiť rôzne segmenty pracovnej sily. Na medzinárodnej úrovni sa trhy práce čoraz viac dostávajú pod kontrolu takýchto prostredníkov, ktorí umožňujú kapitálu vytĺkať z tejto aktivity viac hodnoty a lepšie manažovať či kontrolovať pracovnú silu.
Používanie pracovných agentúr (PA) v Českej republike funguje od roku 2004. Tak ako v iných krajinách EÚ, aj tu je cieľom zvýšiť flexibilitu miestneho trhu práce a zároveň zaručiť agentúrnym pracovníkom rovnaké podmienky zamestnania ako kmeňovým zamestnancom firmy. Do roku 2008 mohli súkromné zamestnávateľské agentúry v ČR získať licenciu veľmi jednoducho a regulácia bola slabá. To pritiahlo množstvo malých podnikateľov, takže v priemysle cez agentúry pracovali desiatky tisícov robotníkov.4 Dnes fungujú nové pravidlá. Keďže regulácia je prísnejšia a počet PA sa znížil z asi 1936 v roku 2006 na 1650 v roku 2010 (Ciett 2009, 2012), je zrejmé, že legislatíva je v tomto priemysle kľúčovým faktorom (Peck et al. 2005: 13). Migračná a pracovná legislatíva v ČR podporuje migráciu just-in-time (Düvell 2005) a voči migrácii z krajín mimo EÚ je pomerne reštriktívna. Česká republika však neuplatňuje prechodné opatrenia na občanov Rumunska a Bulharska, ktorí sa v ČR môžu voľne pohybovať a pracovať, tak ako občania iných krajín EÚ.
Založenie PA v Českej republike je aj naďalej pomerne jednoduché. Podnikateľ musí mať aspoň 23 rokov a čistý register trestov; ak má stredoškolské vzdelanie, musí mať aspoň päťročnú prax. Ľuďom s vysokoškolským vzdelaním stačí trojročná prax. Povolenie schvaľuje ministerstvo práce. Mohlo by sa zdať, že na tomto fragmentovanom trhu práce, ktorý je charakteristický priemernými až nízkymi mzdami, budú marže agentúr pomerne nízke. Zisky PA však do značnej miery nepochádzajú zo sprostredkovania pracovnej sily, ale z celkového manažmentu skupín migrantských pracujúcich, ktorý zahŕňa dopravu, ubytovanie atď.
Foxconn sa v Českej republike spolieha najmä na tri medzinárodné agentúry (Xawax, Express People a VVV Tour). V deľbe práce, ako aj v zvládaní potenciálnych foriem odporu pomocou vysokej fluktuácie zamestnancov, hrajú agentúry kľúčovú úlohu. Každá sa špecializuje na najímanie pracovníkov konkrétnej národnosti, hoci príležitostne sprostredkúvajú prácu aj iným. Keďže českí robotníci uprednostňujú pracovnú zmluvu s Foxconnom, väčšinu agentúrnych pracovníkov tvoria migranti.
Počet agentúrnych pracovníkov sa mení podľa množstva objednávok, no dosahuje až 60 % celkovej pracovnej sily.5 To predstavuje asi 2000 – 2500 robotníkov v pardubickom a 1000 – 1500 v kutnohorskom závode. Vďaka pracovným agentúram si Foxconn dokáže zabezpečiť značnú flexibilitu, ktorá je kľúčová pri výkyvoch vo výrobe. Dvojnásobne to platí počas výrobných špičiek v decembri, keď spotrebitelia na západe horlivo kupujú najnovšie technologické hračky. Jeden z robotníkov to opisuje takto:
„2004 a 2005, to boli dobré roky. Potom prišiel tlak na flexibilitu. Neexistuje stála výroba, všetko závisí od životného cyklu produktu, práca je »sezónna«. Celý biznis je tiež naviazaný na dolár, čo ovplyvňuje hodnotu produktov a výrobu.“ (Alexandr, český kmeňový zamestnanec, Pardubice, 31. 8. 2012)
V roku 2010 pochádzali migranti najatí cez agentúry najmä z Vietnamu, Rumunska, Bulharska a Slovenska (Bormann, Plank 2010: 41). Situácia sa rokom 2012 zmenila, pretože v dôsledku zmien v legislatíve už agentúry nemôžu prenajímať klientským spoločnosťami robotníkov z krajín mimo EÚ. Nový imigračný zákon teda znemožnil agentúram sprostredkúvať prácu občanom tretích krajín (OTK). Keďže štátni príslušníci krajín mimo EÚ teraz musia mať priamu zmluvu zo zamestnávateľom, počet OTK pracujúcich vo Foxconne klesol z 20 – 25 % na 8 – 10 %. Táto zmena prinútila agentúry aspoň čiastočne zmeniť svoj vzťah s firmou: predtým jej len „prenajímali“ robotníkov, teraz medzi pracujúcimi a firmou hrajú úlohu sprostredkovateľa. Aby obišli nové pravidlá, niektoré agentúry si tiež otvorili pobočky, ktoré sú legálne zaregistrované ako samostatné firmy. To im umožňuje zamestnávať OTK a poskytovať ich Foxconnu na základe zmluvy medzi dvoma firmami. Konkrétne to znamená, že si agentúra od Foxconnu prenajme časť výroby, stane sa subdodávateľom a manažuje vlastné montážne linky (a pracujúcich, či už OTK alebo občanov EÚ) v závode.
Prax subdodávateľstva mení vzťah medzi agentúrou a klientskou firmou. Tradične ide o trojuholníkový vzťah medzi robotníkom, agentúrou a firmou. Vzťah medzi robotníkom a agentúrou pritom reguluje zákonník práce, kým vzťah medzi agentúrou a firmou je obchodným vzťahom poskytovania služieb, ktorý sa reguluje zmluvou. Podľa našich zistení sa však pri subdodávateľstve tento trojuholníkový vzťah čoraz viac stáva dvojstranným vzťahom. Celá dohoda sa krúti okolo vzťahu medzi firmou a agentúrou, pričom robotník z nej postupne „mizne“. Máme tým na mysli to, že regulácia pracovných podmienok agentúrnych pracovníkov postupne čoraz viac spadá do sféry komerčného, a nie pracovného práva (pozri Vosko, 2009). Táto situácia je nová aj pre inšpektorát práce. Mení sa rámec vzťahov: časť továrne, a teda aj zodpovednosti za pracovné podmienky, sa presúva od Foxconnu pod kuratelu agentúry. Že v stále väčšej miere ide o komerčnú dohodu najlepšie ukazuje to, že miestny inšpektorát práce tento systém (a prípadné neprávosti v ňom) považuje za niečo, čo nespadá do jeho kompetencií (inšpektorát práce, Pardubice, 6. 9. 2012).
Ako vidno, fakt, že agentúry sú zákonnými zamestnávateľmi dočasných pracovníkov, viedol v prípade Foxconnu k oslabeniu vzťahu medzi firmou a agentúrnymi pracovníkmi. Iní autori v tejto súvislosti uvádzajú, že fungovanie agentúr je charakteristické určitou štandardizáciou ich fungovania na medzinárodnej úrovni, hoci „medzinárodný trh s dočasnou prácou aj naďalej zostáva silne diferencovaný“ (Peck, Theodore, Ward 2005: 23). PA zvyčajne nie sú schopné vykonávať úlohy tradične pripisované zamestnávateľom, ako je kontrola nad pracovným procesom alebo disciplinovanie pracujúcich. V prípade Foxconnu však agentúry nielen vyberajú, ale aj priamo manažujú pracovnú silu tým, že kontrolujú jej výkonnosť priamo na pracovisku. Náš výskum ukazuje, že pracovné agentúry sa stali zásadným prvkom v manažovaní produktívnej i reproduktívnej práce. Agentúry majú na starosti najímanie pracovníkov v ich krajinách pôvodu, organizujú dopravu a ubytovanie, kontrolujú výkonnosť v továrni a organizujú cestu domov pracovníkom, ktorých firma už nepotrebuje. Tento proces zodpovedá potrebám výroby just-in-time: migrantskí pracujúci obvykle odchádzajú z krajiny pôvodu v ten istý deň, keď podpíšu zmluvu s agentúrou, a po príchode do Pardubíc zvyčajne začínajú pracovať do 24 – 48 hodín. Robotníčka z Bulharska o tom hovorí:
„Prišla som v júli 2012, pretože tu 4 roky pracuje môj brat, ktorý mi povedal, že sa tu dá dobre zarobiť… V autobuse nás bolo päťdesiat, všetko organizovala agentúra… Začala som pracovať po dvoch dňoch od príchodu.“ (Rosita, bulharská agentúrna pracovníčka, Pardubice, 1. 9. 2012)
Každá agentúra má koordinátorov výroby, ktorí majú na starosti robotníkov v závode, a tiež koordinátorov ubytovania, ktorí organizujú odpočinok a udržiavajú disciplínu na ubytovniach. Môže ísť aj o migrantov, ktorí dobre ovládajú češtinu. Koordinátori výroby úzko spolupracujú s Foxconnom a zúčastňujú sa operačných porád firmy. Ich úlohou je testovať robotníkov a kontrolovať ich prácu; prideľujú tiež úlohy a rozhodujú o tom, komu dajú prácu. Koordinátori agentúr majú na starosti aj úradné záležitosti a kontakt s políciou ohľadom pobytu. Starajú sa o všetko, čo súvisí s reprodukciou migrantov. Možno teda povedať, že agentúra je firmou vo firme. Nie je preto náhoda, že medzi Foxconnom a agentúrami existuje neformálna dohoda, podľa ktorej sa robotník, ktorý už nepracuje pre agentúru, nemôže hneď zamestnať vo Foxconne, ale musí počkať aspoň šesť mesiacov. Jeden robotník hovorí:
„Ak pracuješ cez agentúru, nemôžeš sa zamestnať priamo vo Foxconne. Musíš počkať, kým sa ti skončí zmluva s agentúrou, potom ďalších šesť mesiacov, a až potom sa môžeš zamestnať vo Foxconne“ (Vassil, bulharský robotník, Pardubice, 26. 2. 2012)
Šéf jednej z agentúr to opísal ako džentlmenskú dohodu medzi dvoma firmami.
Poplatok, ktorý Foxconn platí agentúram, sa odvíja od množstva odpracovaných hodín a závisí aj od kvalifikácie robotníkov či oddelenia, na ktorom pracujú. Napríklad za skladníkov platí Foxconn 158 Kč za hodinu (6,3 €), kým za robotníkov na linke 141 Kč (5 – 6 €). Intenzívna konkurencia medzi agentúrami, ktoré sa bijú o podiely na „práci“, údajne viedla k prípadom korupcie medzi manažérmi, ktorí rozhodujú o najímaní. Jedna z robotníčok hovorí:
„[Agentúry] sa medzi sebou bijú a súťažia, kto poskytne lacnejších pracovníkov. Keď ten a ten z takej a takej agentúry dal manažérom vecné dary a zaplatil im dovolenku v Bulharsku, oni na oplátku jeho agentúre odkývali kontrakt… V podstate ich podplatil.“ (Andrea, bývalá česká zamestnankyňa Foxconnu, Kutná Hora, 25. 2. 2012)
(Dokončenie a zoznam literatúry v nasledujúcej časti. Predchádzajúcu časť nájdete tu.)
Poznámky
1 „Pri programoch flexibilného pracovného času sa v Českej republike môže pracovná doba predĺžiť z 9 na 12 hodín na vopred stanovené obdobie.“ (European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions 2008; pozri tiež český zákonník práce [PDF].)
2 „Nařízená práce přesčas nesmí u zaměstnance činit více než 8 hodin v jednotlivých týdnech a 150 hodin v kalendářním roce… Celkový rozsah práce přesčas nesmí činit v průměru více než 8 hodin týdně v období, které může činit nejvýše 26 týdnů po sobě jdoucích. Jen kolektivní smlouva může vymezit toto období nejvýše na 52 týdnů po sobě jdoucích.“ O nočnej práci: „Délka směny zaměstnance pracujícího v noci nesmí překročit 8 hodin v rámci 24 hodin po sobě jdoucích; není-li to z provozních důvodů možné, je zaměstnavatel povinen rozvrhnout stanovenou týdenní pracovní dobu tak, aby průměrná délka směny nepřekročila 8 hodin v období nejdéle 26 týdnů po sobě jdoucích, přičemž při výpočtu průměrné délky směny zaměstnance pracujícího v noci se vychází z pětidenního pracovního týdne.“ Pozri Zákoník práce, hlava 5, § 93; hlava 6, § 94.
3 V odboroch je preto len 30 migrantských pracujúcich. Podľa iného zdroja: „Odbory majú 500 členov, nezastupujú dočasných agentúrnych pracovníkov“ (Bormann, Plank 2010: 41)
4 „V prvom štvrťroku 2007 bolo takých pracovníkov asi 40 000, z toho väčšina v automobilovom priemysle (10 500), v elektrotechnickom a optickom priemysle (10 000) a v metalurgii (6000).“ (Hala 2008)
5 „Podľa informácií odborov v roku 2009 zamestnávali agentúry 58 % pracovníkov Foxconnu v Pardubiciach a Kutnej Hore. Množstvo sa však líši podľa počtu objednávok.“ (Bormann, Plank 2010: 41)